Záverom by som chcel povedať, že podľa môjho názoru nemôže byť pre mladého prírodovedca nič lepšie ako cesta do vzdialených krajín. Sir J. Herschel hovorí, že človek potrebuje k plnému životu aj iné veci ako len najnutnejšie potreby života. Je to práve cestovanie, ktoré tieto ostatné potreby plne ukája. Vzrušenie nad novými vecami a nádej na úspech človeka povzbudzujú k intenzívnejšej práci. A keďže množstvo samostatných, nesúvislých faktov stratí zanedlho na zaujímavosti, človeka to núti porovnávať a zovšeobecňovať. Naproti tomu sa však cestovateľ zdrží na každom mieste iba krátko: musí sa preto obyčajne uspokojiť opisom iba letmých dojmov a nemá čas na dôkladné pozorovanie. Z tohto pramení snaha – a pozoroval som to sám na sebe – neprestajne vypĺňať široké medzery v znalostiach nepresnými a povrchnými dohadmi.

Výprava mi však priniesla toľko hlbokej radosti, že môžem odporúčať každému mladému prírodovedcovi – aj keď nesmie očakávať, že bude mať šťastie, že by mal takých dobrých spoločníkov ako ja – aby využil každú príležitosť a vydal sa na cestu po suchej zemi alebo na dlhú plavbu po mori. Až na výnimočné a ojedinelé prípady si môže byť istý, že sa nestretne s takými vážnymi ťažkosťami a nebezpečenstvom, aké očakával pred nastúpením cesty. Po morálnej stránke ho cestovanie naučí dobromyseľnej trpezlivosť, pomôže mu zbaviť sa sebectva, navykne si samostatne konať a naučí ho čo najlepšie využiť každú príležitosť. Krátko a stručne: osvojí si charakteristické vlastnosti väčšiny námorníkov. Cestovanie ho naučí aj nedôvere: súčasne však zistí, že na svete žije veľmi mnoho naozaj dobrosrdečných ľudí – ľudia, ktorých nikdy predtým nepoznal a s ktorými sa nikdy viac nestretne, mu ochotne poskytnú tú najnezišstnejšiu pomoc.

Charles Darwin: Cesta prírodovedca okolo sveta. Osveta, Bratislava, 1960, str. 407.

Obrázok: http://climx.deviantart.com/art/Travel-179403860?q=boost%3Apopular+in%3Aphotography%2Fpeople+travel&qo=17