Ľudský rozum, akonáhle si osvojí stanovisko (či už ako všeobecne prijímaný názor alebo ako názor preň prijateľný) siaha po čomkoľvek, aby ho podporil a súhlasil s ním. A hoci by aj bol nájdený väčší počet a väčšia váha protirečiacich skutočností, tieto si napriek tomu nevšíma a opovrhuje nimi, alebo inak ich na základe nejakého rozdielu odsúva preč a zavrhuje preto, aby pre túto veľkú a zhubnú predpojatosť zostala autorita jeho pôvodných záverov nedotknutá.

A preto to bola dobrá odpoveď vyslovená tým, komu vo svätyni ukázali visieť obrázok tých, ktorí zložili rádový sľub keď unikali z potápajúceho sa korábu, na otázku, či konečne priznáva silu bohov: „Áno,“ a ešte raz sa opýal: „Ale kde sú namaľovaní tí, čo sa po zložení sľubu utopili?“

A takáto je cesta všetkých povier, či už v astrológii, vykladaní snov, veštbách, božských súdoch, a im podobných, v ktorých ľudia, majúc potešenie v takejto márnivosti, vyzdvihujú udalosti keď sú splnené, ale keď zlyhajú, hoci sa to stáva omnoho častejšie, nevšímajú a vypúšťajú ich zo svojej mysle. (…) Beztak, nezávisle od tohto potešenia a márnivosti, ktoré som opísal, je to typický a večný omyl ľudského úsudku byť viac dojatý a nadšený potvrdeniami ako vyvracaním; hoci by po správnosti mal k obom pristupovať rovnako nestranne a ochotne.

Francis Bacon: First Book of Aphorisms http://www.fordham.edu/halsall/mod/bacon-aphor.html

Obrázok: http://healing.about.com/od/tarot/ss/tarot-tutorial-for-beginners.htm

Pre ŽVV preložil D.V.