Židovské sväté písmo nádherne ilustuje vývoj od náboženstva strachu ku náboženstvu morálky, ktorý pokračuje v Novom Zákone. Náboženstvá všetkých civilizovaných ľudí, predovšetkým tých z Orientu, sú primárne náboženstvami morálky. Vývoj od náboženstva strachu ku náboženstvu morálky je veľkým krokom v živote národa. Že sú primitívne náboženstvá založené jedine na strachu a náboženstvá civilizovaných ľudí iba na morálke je predsudok, voči ktorému sa musíme mať napozore. Pravda je, že všetky sú prechodnými typmi s tým rozdielom, že na vyššej spoločenskej úrovni prevláda náboženstvo morálky.

Všetky tieto typy majú spoločný antropomorfný charakter ich koncepcie Boha. Túto hranicu naozaj prekročí iba chápanie jedincov, ktorí dostali do vienka výnimočné vlastnosti, a mimoriadne veľkodušné spoločenstvá. Ale existuje tretí stupeň náboženského zážitku, ktorý patrí im všetkým, hoci ho málokedy nachádzame v čistej podobe. Nazvem ho kozmické náboženské cítenie. Je veľmi  obtiažne vysvetliť ho niekomu, kto je celkom bez neho, predovšetkým preto, že neexistuje žiaden antropomorfný koncept Boha, ktorý by mu zodpovedal.

Jedinec cíti ničotnosť ľudských túžob či zámerov a vznešenosť a úžasnosť poriadku, ktorý sa ukazuje ako v prírode, tak vo svete myslenia. Individuálna existencia naňho robí dojem nejakej väznice a on chce zažiť vesmír ako jeden dôležitý celok. Začiatky kozmického náboženského cítenia sa v ranom štádiu vývoja ukazujú už v mnohých Žalmoch kráľa Dávida a v niektorých prorokoch. V budhizme, ako sme sa dozvedeli predovšetkým zo skvelých písomností Schopenhauera, sa vyskytuje ako omnoho silnejší element.

Náboženskí géniovia všetkých dôb boli rozpoznateľní vďaka tomuto typu náboženského cítenia, ktoré nepozná žiadnu dogmu a žiadneho Boha koncipovaného podľa obrazu človeka; takže tu nemôže byť žiadna cirkev, ktorej učenia by sa na nej zakladali. Preto je to práve medzi kacírmi každej éry, kde nachádzame ľudí naplnených týmto najvyšším typom náboženského cítenia, a ktorí boli v mnohých prípadoch ich rovesníkmi považovaní za ateistov, niekedy taktiež za svätcov. V tomto svetle sú si muži ako Demokritus, František z Assisi a Spinoza navzájom veľmi podobní.

Ako môže byť kozmický náboženský pocit komunikovaný od jednej osoby ku druhej, keď z neho nemôže vychádzať žiaden definitívny obraz Boha a žiadna teológia? Podľa môjho názoru, najdôležitejšou úlohou umenia a vedy je vzbudiť tento pocit a udržať ho nažive u tých, ktorí sú voči nemu vnímaví.

Albert Einstein, Náboženstvo a veda, http://www.stephenjaygould.org/ctrl/einstein_religion.html

Obrázok: http://www.blingcheese.com/videos/6/get+out.htm

Pre ŽVV preložil D.V.