Milovníci jazyka vedia, že existuje slovo pre akýkoľvek typ strachu. Bojíte sa vína? Potom máte oenofóbiu. Ste celý roztrasený pri cestovaní vlakom? Potom trpíte siderodromofóbiou. Mať obavy zo svojej svokry je znakom penterofóbie, a keď vás sužuje strach z nebezpečenstva, že sa vám arašidové maslo prilepí ku podnebiu vašich úst, znamená to arachibutyrofóbiu. A potom tu ešte je postihnutie Franklina Delana Roosvelta, strach zo seba samého, fobofóbia.

Ale presne tak ako nemať slovo pre nejakú emóciu neznamená, že taká emócia neexistuje, mať slovo pre nejakú emóciu ešte neznamená, že taká aj existuje. Pozorovatelia jazyka, verbivory a tí, čo rozprávajú predlhé slová, milujú výzvy. Ich predstavou príjemne stráveného času je hľadanie najkratšieho slova, ktoré obsahuje všetky samohlásky v abecednom poradí alebo napísať román bez jediného písmena e. Ešte ďalším pôžitkom lexikológov je hľadanie názvov hypotetických strachov. V tom tkvie pôvod všetkých týchto nepravdepodobných fóbií. Skutoční ľudia sa nechvejú pri akomkoľvek ľubozvučnom náznaku gréckeho alebo latinského koreňa slova. Strach a fóbie spadajú do krátkej a univerzálnej listiny.

Hady a pavúky sú vždy hrôzostrašné. Sú to najbežnejšie objekty strachu a odporu v štúdiách fóbií u vysokoškolských študentov, a boli nimi dlho v našej evolučnej minulosti. D. O. Hebb zistil, že šimpanzy narodené v zajatí kričia hrôzou keď prvý krát zbadajú hada, a primatológ Marc Hause zistil, že v jeho v laboratóriu narodené tamaríny pinčie (juhoamerické opice) vrieskali alarmujúce volania keď uvideli kus plastovej tuby na zemi. Reakcie lovcov a zberačov sú stručne zhrnuté Irven DeVoreovou: „Lovci a zberači nestrpia živého hada.“ V kultúrach, ktoré uctievajú hadov, s nimi ľudia stále zaobchádzajú s veľkou opatrnosťou. Dokonca aj Indiana Jones sa ich bál!

Ďalšie bežné typy strachu sú strach z výšok, búrok, veľkých dravcov, tmy, krvi, cudzincov, uväznenia, hlbokej vody, drobnohľadu spoločnosti a opúšťania domova osamote. Ich spoločný menovateľ je očividný. Toto sú situácie, ktoré dostávali našich evolučných predkov do nebezpečenstva. Pavúky a hady sú predovšetkým v Afrike často jedovaté, a väčšina ostatných v sebe skrýva na prvý pohľad jasné nebezpečenstvo pre zdravie lovca-zberača, alebo, v prípade drobnohľadu spoločenstva, pre jeho spoločenský status. Strach je emócia, ktorá našich predkov motivovala vysporiadať sa s nebezpečenstvami, ktorým bývali s veľkou pravdepodobnosťou vystavení.

(…)

Rôzne typy strachu ochraňujú moderných mešťanov pred nebezpečenstvami, ktoré už viac neexistujú, a zlyhávajú v ochrane pred nebezpečenstvami okolitého sveta. Mali by sme sa báť strelných zbraní, rýchleho šoférovania, šoférovania bez zapnutého bezpečnostného pásu, tekutiny zapaľovača, a sušičov na vlasy v blízkosti vane, nie hadov a pavúkov. Zodpovední za verejnú bezpečnosť sa snažia do sŕdc občanov vštepiť strach použitím všetkého možného od štatistík po šokujúce fotografie, obyčajne bezvýsledne. Rodičia sa snažia krikom a trestami zastrašiť svoje deti, aby sa nehrali so zápalkami a nenaháňali lopty naprieč vozovku, ale keď sa pýtali chicagských školákov, čoho sa najviac boja, hovorili o levoch, tigroch, hadoch, nepravdepodobných rizikách tohto veterného mesta.

Samozrejme, strach sa zbieraním skúseností môže meniť. Celé desaťročia si psychológovia mysleli, že zvieratá sa učia nové typy strachu podobne ako sa Pavlovove psy naučili slintať po zvonení zvončeka. John B. Watson, zakladateľ behaviorizmu, v slávnom experimente prikročil odzadu ku jedenásťmesačnému chlapcovi, ktorý sa hral s krotkým bielym potkanom a znenazdajky zacvendžal úderom dvoch oceľových tyčí. Po niekoľkých ďalších zacvendžaniach sa chlapec začal báť krotkého bieleho potkana, a taktiež ďalších bielych kožušinatých vecí, ako napríklad zajacov, psov, kabátov z tulenej kože a Santa Clausa. Aj potkan si dokáže spojiť strach s predtým neutrálnym stimulom. Potkan šokovaný vo svetlej miestnosti ujde do tmavej miestnosti vždy, keď je vhodený do tej svetlej, dlho potom, ako bol „nástroj šoku odpojený.

(…)

Málo z ľudských fóbií, ak vôbec nejaké, sú spájané s neutrálnymi objektmi kedysi asociovanými s nejakou traumou. Ľudia sa boja hadov predtým, než nejakého uvidia. Po nejakej hrôzostrašnej alebo bolestivej udalosti sú ľudia o čosi opatrnejší ohľadom jej pôvodcu, ale neboja sa ho. Nejestvujú fóbie z elektrických zástrčiek, kladív, aut alebo úkrytov pred leteckými náletmi. Napriek televíznym cliché, väčšina preživších traumatických udalosti nedostáva panické záchvaty vždy, keď čelí ich pripomienke. Veteráni z Vietnamu neznášajú stereotypy, podľa ktorých sa hádžu o zem kedykoľvek niekomu spadne pohárik.

Lepším spôsobom ako porozumieť procesom nadobudnutia strachu je cez požiadavky evolúcie. Svet je nebezpečné miesto, ale naši predkovia nemohli stráviť ich životy ukrývaním sa v jaskyniach. Museli zháňať potravu a partnerky. Museli kalibrovať svoj strach z typických nebezpečí voči skutočným nebezpečenstvám v miestnom prostredí (napokon, nie všetky pavúky sú jedovaté) a voči ich vlastnej schopnosti neutralizovať nebezpečie: ich know-how, obranné technológie, a bezpečie vyplývajúce z početnosti.

Marks a psychiater Randolph Nesse tvrdia, že fóbie sú typom vrodeného strachu, ktorý nikdy nebol zabudnutý. Rôzne typy strachu sa u detí vyvíjajú spontánne. V prvom roku sa bábätká boja cudzincov a odlúčenia, tak ako by mali, pretože infanticída a predátory sú závažnými hrozbami pre tých najmenších lovcov-zberačov. (…) Medzi tretím a piatym rokom života sa stávajú bojazlivými voči štandardným objektom fóbií – pavúkom, tmy, hlbokej vody atď. – a potom ich jednu po druhej zvládajú. Väčšina fóbií dospelákov predstavuje len detské fóbie, ktoré nikdy neodišli. Preto sú to práve obyvatelia miest, kto sa najviac bojí hadov.

Úryvok z knihy How the Mind Works (W. W. Norton & Company, 1999) z Richard Dawkins (ed.): The Oxford Book of Modern Science Writing. Oxford University Press, 2008, str. 106-109.

Steven Pinker je lingvista a evolučný psychológ

Preložil D.V.

Horný obrázok: Joshua Hoffine, http://hoffine.deviantart.com/

Dolný obrázok: http://media.guanaxin.com/famou-art-simpsonized/9785