Archive for január, 2011


Vo vesmíre máme satelit WMAP, ktorý nás prinútil prepísať všetky učebnice kozmológie. My fyzici sme si mysleli, že vieme všetko, že vesmír pozostáva z atómov. Stará predstava bola, že vesmír je čosi ako mydlová bublina, toto bola predstava, ktorú nám zanechal Albert Einstein. A táto mydlová bublina sa pomaly rozpína, a rozpínanie sa spomaľuje. My sme ako muchy prilepené na mucholapku, nemôžeme uniknúť z našej mydlovej bubliny. Toto je zastaraná predstava.

Čítať ďalej

Reklamy

Produkcia mlieka bola v kravíne taká nízka, že farmár napísal miestnej univerzite žiadosť o pomoc z akademických kruhov. Na  pomoc mu prišiel multidisciplinárny tím profesorov vedený teoretickým fyzikom. Po dvoch týždňoch intenzívneho výskumu v kravíne sa bádatelia vrátili späť na univerzitu s poznámkovými blokmi plnými dát. Úloha napísať správu pripadla na vedúceho tímu. O niekoľko dní farmár dostal list, otvoril ho a začal čítať: „Predstavte si sférickú kravu vo vákuu…“

Moja otázka znie: ako môžeme odlíšiť všemocného a vševedúceho Boha alebo Inteligentného Dizajnéra (ID) od extrémne mocnej a ozaj múdrej Extra-Terestrickej Inteligencie (ETI)? Inými slovami, ak začneme hľadať takú bytosť – a teisti aj ateisti tvrdia, že tak robia – čelíme problému, ktorý nazývam (prekračujúc Arthura C. Clarka) Shermerov posledný zákon: akákoľvek dostatočne pokročila mimozemská inteligencia je neodlíšiteľná od Boha.

Môj prvý krok (ET = ID = Boh) vychádza z integrácie evolučnej teórie, inteligentného dizajnu kreacionizmu a programu SETI (hľadanie mimozemskej inteligencie), a môže byť vyvodený z nasledovných pozorovaní a dedukcií.

Čítať ďalej

[…] Výskumy posledných dvoch dekád poukázali, že početnosť mutácií u baktérií  stúpa, keď narazia na veľmi nehostinné prostredie. A už dávnejšie experimenty laureátky Nobelovej ceny Barbary  McClintock naznačovali, že keď bunky nedokážu efektívne odpovedať na stres zapínaním a vypínaním génov alebo úpravou existujúcich bielkovín, mobilizujú systémy, ktoré  menia ich DNA. Hoci sú tieto  názory dodnes kontroverzné, vieme, že stresové situácie ako  rapídne zmeny teploty alebo dlhodobé hladovanie môžu ovplyvňovať prácu enzýmových systémov, ktoré udržiavajú a opravujú DNA. Čítať ďalej

Pozrite, nie som tu nato, aby som ho znemožnil. Jednoducho mám ozaj veľký problém s ľuďmi, ktorí tam chodia a tvrdia, že majú nejaké „schopnosti“, ktoré sú mimo kúzelníckych klamov. Urobil som stovku demonštrácií a nikdy som netvrdil, že mám nadprirodzené schopnosti. Producenti tejto šou ma najali, aby som dal svoje úprimné hodnotenie založené na znalostiach [kúzelníckeho] umenia. A keď uvidím niekoho používať triky, veci, aké som robil v štrnástich, a snažiť prezentovať seba za psychotronika alebo médium hovoriace s mŕtvymi, tak to je volovina. To nepodporím.

Dal som mu jednu veľmi jednoduchú otázku. „Vieš čo? Ty tvrdíš, že máš tieto schopnosti. A ty, Uri [Geller], ak tvrdíš, že máš taktiež túto schopnosť… tu sú dve obálky. Povedzte mi konkrétne detaily toho, čo je v tých obálkach a zabudnite na tých 250 000 dolárov. Dám vám milión dolárov z mojich vlastných peňazí, ak to dokážete. A viete čo? Ak to dokážete, prečo neprezradíte, kde je Bin Ládin? Prečo ste nevarovali pred 11. septembrom  10. septembra? Ak ste americkí občania, bola by to velezrada.

Čítať ďalej

Vo svojej práci som sa zaoberala predovšetkým evolúciou buniek, ale napriek tomu som bola dlhú dobu spojovaná s Jamesem Lovelockem a jeho hypotézou Gaia. Na začiatku 70. rokov 20. storočia som sa snažila zoradiť baktérie podľa ich metabolizmu. Všimla som si, že všetky druhy baktérií produkujú plyny. Baktérie, ktorých evolučnú históriu som chcela zrekonštruovať, uvoľňovali viac než tridsať rôznych plynov – napr. Kyslík, sulfán, oxid uhličitý, dusík, amoniak. Prečo každý vedec, ktorého som sa opýtala, súhlasí s tým, že atmosférický kyslík je biologickým produktom, ale ostatné plyny našej atmosféry – dusík, metán, síra a ďalšie – nimi nie sú? „Bežte si pohovoriť s Lovelockom,“ navrhli najmenej štyria kolegovia. Lovelock veril, že plyny v atmosfére sú biologického pôvodu. Mal už v tej dobe veľmi dobrú predstavu, ktoré organizmy „vydychujú“ aké plyny. Bolo ich v atmosfére príliš, než aby sa ich prítomnosť dala vysvetliť iba chemickými a fyzikálnymi procesmi. Lovelock hlásal, že atmosféra je fyziologický, teda nielen chemický systém.

Čítať ďalej

Prepis pasáže 3:05-8:29

Chcem povedať nie, náboženstvá sú dôležitý prirodzený fenomén. Mali by sme ich študovať s rovnakou intenzitou, s akou sme študovali všetky ostatné dôležité prirodzené fenomény. (…) Dnešné náboženstvá sú dokonale navrhnuté. Sú to mimoriadne silné spoločenské inštitúcie a mnohé ich znaky môžu byť vystopované ku skorším znakom, ktoré môžeme pochopiť metódou spätného inžinierstva. A ako v prípade kravy, nachádzame tu kombináciu evolučného dizajnu – dizajnu samotným prírodným výberom, s inteligentným dizajnom – viac či menej inteligentným dizajnom, ďalšími zmenami v dizajne snahou ľudských bytostí.

Tu na TED nerobíte rozpravy o knihách, ale ja budem mať jeden slajd o mojej knihe, pretože je v nej jedno posolstvo, ktoré si myslím, že táto skupina ľudí naozaj potrebuje počuť a veľmi by ma zaujímali vaše reakcie naň. (…) Toto je môj návrh, [teraz] strávim pár minúť jeho vysvetľovaním.

Čítať ďalej

Pretože udivujúce činy sú tak zábavné, médiá (niekedy neprimerane) zdôrazňujú význam mimoriadnych udalostí, skreslia mnoho nie až tak zaujímavých udalostí aby vyzerali mimoriadne, a niekedy dokonca podsunú úplný výmysel pochádzajúci z nedôveryhodného zdroja. Ako už bolo naznačené, najčastejšími objektmi takéhoto nekritického, senzáciechtivého spravodajstva sú príklady paranormálnych fenoménov ako Bigfoot, pozorovania UFO a (možné) potvrdenia mimozmyslového vnímania v experimentoch.

Čítať ďalej

Pred pár rokmi vyhral jeden muž prvú cenu v španielskej štátnej lotérii na tiket končiaci číslom „48“. Hrdý na svoj výkon odhalil teóriu, vďaka ktorej zbohatol. „Sedem nocí sa mi snívalo o čísle sedem,“ povedal, „a sedem krát sedem je 48.“ Tí z nás, ktorí ovládajú násobilku lepšie, sa môžu pobaviť Španielovou chybou, ale všetci si vytvárame vlastný obraz sveta a ten potom používame nato, aby sme ním filtrovali a spracovávali naše vnemy, aby sme dali zmysel tomu moru dát, ktoré na nás doráža v každodennom živote. A často sa pritom dopúšťame chýb, ktoré možno nie sú tak zjavné ako tá Španielova, ale sú rovnako významné.

Že sa naša intuícia zle orientuje v situáciách, v ktorých existuje neistota, bolo známe už v tridsiatych rokoch, keď vedci zistili, že ľudia nie sú schopní ani vytvoriť postupnosť čísel, ktorá je z matematického hľadiska náhodná, ani spoľahlivo rozoznať, či predložená postupnosť náhodná je. Behom niekoľko posledných desaťročí vznikol celý nový vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom toho, ako ľudia usudzujú a ako sa rozhodujú, keď sa vysporiadávajú s nedokonalými alebo neúplnými informáciami. Výskum v tomto odbore ukázal, že keď je v hre náhoda, ľudský úsudok je často celkom nespoľahlivý. Tieto závery sa opierajú ako o radu výsledkov z matematiky a tradičných vied, tak o kognitívnu psychológiu, behavioristickú ekonómiu a modernú neurológiu. A napriek tomu, že boli posvecené nobelovou cenou (za ekonómiu), ich dôsledky neprenikli z akademických kruhov medzi obyčajných smrteľníkov.

Čítať ďalej

 

%d bloggers like this: