Keď ma prijali na vysokú školu a sadol som do popísaných drevených lavíc, po pár mesiacoch som so zdesením zistil, že patrím medzi podpriemerných. Na vysokú školu som sa dostal z „klasickej strednej“ a reakcie iných spolužiakov ma privádzali do hlbokej depresie. Po nociach som doháňal zameškané, nič nepomáhalo. Zdalo sa mi, že moje reakcie boli povrchné a iní sa javili ako bezodná studnica dobrých nápadov. Kým sa mi do rúk nedostala útla kniha. Na jej obálke sa usmieval a bubnoval nejaký chlapík. Richard Feynman.

Článok nájdete na stránkach In Vivo magazínu TU.

Mohlo by Vás zaujať: Richard Feynman: Nedesí ma to (o pochybnostiach, neistote a ich vplyve na svetonázor človeka) https://zivotvesmir.wordpress.com/2010/11/08/235/