O tienistých stránkach živočíšnej ríše človek akoby nechcel vedieť. Všeobecne známe je len parazitovanie kukučiek v cudzích hniezdach, prípadne skutočnosť, že levie samce po zvrhnutí predošlého pána svorky zabijú jeho mláďatá, aby sa skôr dočkali vlastného potomstva. A to je

iba špička ľadovca. V prírode je smerodajná predovšetkým schopnosť rozmnožiť vlastné gény. Inštinkty a sklony k istým črtám správania, ktoré k tomu prispievajú, chvály hodné alebo nie, sa šíria práve z tohto dôvodu.

Fekálne záležitosti

V blízkosti jednej výskumnej stanice v severovýchodnom Peru bol v novembri 2001 po prvý raz spozorovaný nový spôsob obživy

leňochov dvojprstých. Svedkovia opisujú, ako vo vnútri drevenej latríny viseli leňochy a do dlane si naberali pokrm zo stekutenej masy výkalov, moču a toaletného papiera. Do roku 2007, keď okolie ohradili, boli zozbierané takmer tri desiatky takýchto hlásení. Keďže leňochy žijú na mnohých miestach v ľudskej blízkosti, je vcelku možné, že sa podobné správanie rozšírilo. Napokon, takto by leňochy, ktoré sa paradoxne vyprázdňujú len raz za desať dni, získali prístup ku bohatej a stále sa doplňujúcej zásobe živín.

Iste, ide o veľmi odpudivý zvyk. No nerátajúc muchy a chrobáky, existujú početné ďalšie druhy, ktoré si jedálniček spestrujú exkrementmi. Kapybary, zajace a škrečky majú málo efektívny tráviaci trakt, a preto získavajú živiny z trávy zväčša až na druhý pokus. Vlastnými výkalmi nepohrdnú ani morčatá a činčily a takto si obstarajú niektoré vitamíny produkované baktériami v ich črevách. Apropo črevné baktérie… Mláďatá slonov, hrochov, pánd a koál konzumujú výkaly svojich matiek. Pre ne je to jediný spôsob získania baktérií potrebných na strávenie okolitej vegetácie. Tieto „špinavé“ praktiky nachádzame aj u našich príbuzných– primátov – pri pozorovaní, ako ujedajú zo sloních alebo konských výkalov kvôli obsahu solí v nich.

(…)

PDF celého článku “Trinásta komnata: Zvrhlosti zvierat” nájdete tu https://zivotvesmir.files.wordpress.com/2011/01/trinasta_komnatagoldman.pdf

Článok vyšiel v magazíne GoldMAN (október 2010)

Autor: D.V.

Autor fotografie: M. Stojan-Dolar