Vo svojej práci som sa zaoberala predovšetkým evolúciou buniek, ale napriek tomu som bola dlhú dobu spojovaná s Jamesem Lovelockem a jeho hypotézou Gaia. Na začiatku 70. rokov 20. storočia som sa snažila zoradiť baktérie podľa ich metabolizmu. Všimla som si, že všetky druhy baktérií produkujú plyny. Baktérie, ktorých evolučnú históriu som chcela zrekonštruovať, uvoľňovali viac než tridsať rôznych plynov – napr. Kyslík, sulfán, oxid uhličitý, dusík, amoniak. Prečo každý vedec, ktorého som sa opýtala, súhlasí s tým, že atmosférický kyslík je biologickým produktom, ale ostatné plyny našej atmosféry – dusík, metán, síra a ďalšie – nimi nie sú? „Bežte si pohovoriť s Lovelockom,“ navrhli najmenej štyria kolegovia. Lovelock veril, že plyny v atmosfére sú biologického pôvodu. Mal už v tej dobe veľmi dobrú predstavu, ktoré organizmy „vydychujú“ aké plyny. Bolo ich v atmosfére príliš, než aby sa ich prítomnosť dala vysvetliť iba chemickými a fyzikálnymi procesmi. Lovelock hlásal, že atmosféra je fyziologický, teda nielen chemický systém.

Hypotéza Gaia tvrdí, že teplota našej planéty, oxidačný stav a chemické zloženie všetkých plynov v nižších vrstvách atmosféry (okrem hélia, argónu a ďalších inertných plynov) sú vytvárané a udržiavané životom. A tak sme sa pýtali, ako k tomu mohlo dôjsť. Ako by moli teplotu planéty regulovať živé bytosti? Ako by mohlo zloženie plynov v našej atmosfére – 20 % kyslíku a 1 až 2 ppm metánu – aktívne udržované živou hmotou?

Iba po niekoľkých dňoch rozhovorov som začala Lovelockove myslenie chápať. Najprv som na to reagovala ako typický neodarvinista, teda: „čo je na tom divné?“ Asi som si hovorila čosi na spôsob: „Aha, vy myslíte, že sa tie organizmy adaptujú na svoje prostredie.“ On na to: „Nie, to tým nemyslím.“ Lovelock mi ďalej rozprával, čo tým presne myslí, a mne robilo problémy ho sledovať. Keďže to bola nová teória, ešte pre ňu nemal vhodný slovník. Možno som mu napomohla vypilovať niektoré vysvetlenia, ale inak som mu nebola veľmi platná.

Hypotéza Gaia je biologická myšlienka, ktorá nestavia do stredu diania človeka. Tí, ktorí chcú v Gai vidieť bohyňu Zem, aby v nej našli hýčkajúce mäkké ľudské prostredie, v nej nenájdu žiadnu útechu. Buď ju potom kritizujú, alebo nechápu. Môžu teóriu prijať len vtedy, keď ju nesprávne interpretujú. Niektorí kritici vyslovujú svoje obavy: podľa hypotézy Gaia bude prostredie reagovať na každé poškodenie prichádzajúce zvonka a prirodzené systémy to vyriešia. To, hovoria, dáva priemyslu oprávnenie znečisťovať. Áno, Gaia sa postará sama o seba; áno, environmentálne prehrešky budú zmiernené, ale je pravdepodobné, že ku takej obnove už dôjde vo svete bez ľudí.

Lovelock by povedal, že Zem je organizmom. Ja s týmto výrazom nesúhlasím. Žiadny organizmus sa neživí vlastným odpadom. Radšej hovorím, že Zem je ekosystém, jeden kontinuálny obrovský ekosystém, zložený z mnohých dielčích ekosystémov. Lovelock necháva ľudí veriť, že Zem je organizmus, pretože pokiaľ ju považujú za haldu kamenia, potom do nej kopú, nevšímajú si ju či s ňou zle zaobchádzajú. Pokiaľ budú Zem považovať za organizmus, budú mať sklon jednať s ňou s úctou. Pre mňa je to účinný úhybný manéver, ibaže nie veda. Napriek tomu s Lovelockom súhlasím, keď namieta, že tak či tak väčšina vecí, ktoré vedci robia, vlastne žiadnou vedou nie je. A uvedomujem si, že vďaka svojmu postoju má pri objasňovaní predstáv o Gai omnoho väčší úspech než ja.

Pokiaľ veda nezapadá do kultúrneho prostredia, ľudia ju odmietajú; nikdy ale neodmietajú toto prostredie! Pokiaľ sme súčasťou vedy, ktorej niektoré stránky sa stopercentne nekryjú s naším kultúrnym milieu, potom sa dozvedáme, že naše veda má medzery. Mám podozrenie, že veda musí nejako zapadať do kultúrnych predstáv všetkých ľudí. Hoci sa snažím rozpoznávať podobné predsudky na sebe, som si istá, že sa ich nedá úplne zbaviť. Snažím sa zamerať na tie stránky vedy zahrňujúce priame pozorovanie.

Gaia je pekná beštia – systém, ktorý fungoval dlhšie než tri miliardy rokov bez ľudí. Povrch, atmosféra a prostredie tejto planéty sa budú vyvíjať aj potom, čo budú ľudské predsudky dávno preč.

Úryvok z Lynn Margulisová: Gaia je pekná beštia In: Brockam J. (ed.): Tretia kultúra : za hranice vedeckej revolúcie. Academia, Praha, 2008, str. 134-136.

Do češtiny preložili Anton Markoš a Ondřej Novák

Voľný preklad do slovenčiny: D.V.

Obrázok: http://www.crystalinks.com/gaia.html

Lynn Margulisová je profesorka biológie na Massachusettskej univerzite. Jej práce venované otázke vzniku eukaryotickej bunky sú považované za miľníky vo vývoji endosymbiotickej teórie.