Chcete zlepšiť dôležitý aspekt vášho života? Povedzme vašu váhu, nájsť si perfektného partnera, získať prácu svojich snov, alebo byť jednoducho šťastnejším? Vyskúšajte toto jednoduché cvičenie:

Zavrite oči a predstavte si svoje nové ja. Pomyslite, ako dobre by ste vyzerali v tých tesných džínsoch, randiac s Bradom Pittom alebo Angelinou Jolie, sediac v luxusnom koženom kresle , alebo na vrchole rebríčka funkcií vo vašej firme, alebo chlipkajúc piña coladu, kým vám jemné vlny Karibiku jemne omývajú chodidlá.

Dobrá správa je, že tento typ cvičenia odporúča industria svojpomoci („self-help“) už roky. Zlá správa je, že veľké množstvo výskumov dnes ukazuje, že takéto cvičenia sú prinajlepšom neefektívne a prinajhoršom škodlivé. Hoci požiadavka, aby ste si predstavili svoje ideálne ja vám môže pomôcť cítiť sa lepšie, takéto mentálne úniky môžu mať taktiež neželané vedľajšie účinky, že sa ocitnete nepripravený na problémy, črtajúce sa na skalnatej ceste k úspechu, čo zvýši pravdepodobnosť vášho zapotácania pri prvej prekážke namiesto vytrvania vo svojom snažení v ústrety budúcnosti. Fantazírovanie o nebi na Zemi vám môže vyčariť úsmev na tvári, ale je nepravdepodobné, že pomôže pretaviť vaše sny v skutočnosť.

Iné výskumy poukazujú, že to isté platí pre mnohé populárne techniky svojpomoci, ktoré by mali zlepšiť váš život. Pokúšať sa „premyslieť sa k šťastiu“ potláčanie negatívnych myšlienok môže ľudom spôsobiť, že ich budú prenasledovať presne tie veci, ktoré ich robia nešťastnými. Skupinový brainstorming dokáže vyprodukovať menej nápadov čo do počtu to do originálnosti, než práca jedného človeka. Udierať do vankúša a kričať nahlas môže zvýšiť, nie znížiť váš hnev a hladinu stresu.

Existuje neslávne známa „Štúdia cieľov na Yale“. Podľa niektorých autorov, v roku 1953 tím výskumníkov vyspovedal čerstvých absolventov na Yaleskej univerzite, pýtajúc sa ich, či si zapisovali svoje konkrétne ciele, ktoré chceli dosiahnuť v živote. Dvadsať rokov neskôr, 3 percentá z tých, ktorý mali konkrétne ciele počas celých tých rokov, nahromadilo viac súkromného majetku než 97 percent ich spolužiakov dokopy. Je to veľký príbeh, a je často citovaný v self-help knihách a seminároch na ilustrovanie dôležitosti stanovovania cieľov. Je tu jeden problém – neexistuje dôkaz, že by sa taká štúdia niekedy uskutočnila. […]

Ako verejnosť tak svet biznisu na roky uverili moderným mýtom o ľudskej mysli, čím si zrejme znížili pravdepodobnosť dosahovania svojich cieľov a ambícií. Čo je ešte horšie, takéto zlyhania často vedú ľudí k pomysleniu, že nedokážu kontrolovať svoje životy. Toto je nadmieru nešťastné, keďže už najmenšia strata vnímanej kontroly môže mať dramatický efekt na ľudskú istotu, šťastie a dĺžku života. V klasickej štúdii Elleny Langerovej z Harvardskej univerzity, polovica obyvateľov sanatória dostala domácu rastlinu a mala sa o ňu starať, kým druhá polovica dostala identickú rastlinu, ale bolo jej povedané, že sa o ňu postarajú zamestnanci. O šesť mesiacov tí, ktorých obrali aj o tento malý kúsok kontroly nad ich životmi, boli vo významnej miere menej šťastní, zdraví a aktívni, než ostatní. Čo je ešte úzkostnejšie, 30 percent z tých, ktorí sa nemohli starať o svoju rastlinu zomrelo, v porovnaní s 15 percentami tých, ktorým bola takáto kontrola povolená. Podobné výsledky boli získané v mnohých oblastiach ako vzdelávanie, kariéra, zdravie, vzťahy a chudnutie. Správa je jasná – tí, ktorí nemajú dojem kontroly nad svojím životom sú menej úspešní a menej psychologicky a fyzicky zdraví, než tí, ktorí sa cítia opačne.

(pokračovanie čoskoro)

Úryvok z Richard Wiseman: 59 seconds : Think a Little, Change a Lot. Pan Books, 2009, str. 2-4.

Richard Wiseman je profesor psychológie.

Pre ŽVV preložil D.V.

Obrázok: http://screwedus.com/tag/fox-news/

Poznámka: V druhej časti predstavíme niektoré konkrétne metódy, ktoré sú podľa výskumov nápomocné pri ceste za šťastím.