Druhá vec, ktorú ste videli v súdnom procese bola, že keď sme ja a ďalší svedok predstavili dáta z celého sekvenovania génov, obhajcovia inteligentného dizajnu doslova a do písmena nemali čo povedať. Pýtali sa nás otázky v krížovom výsluchu, druhá strana nič nespomenula ani neargumentovala proti tomu. Jednoducho to nechali tak. Tu je príklad.

Mnohí z vás možno vedia, že pred niekoľkými mesiacmi bol publikovaný celý genetický kód šimpanza. Preto môžeme porovnať náš genóm s týmito našimi príbuznými spomedzi primátov. Čo sme zistili? Teraz vám ukážem jeden významný objav spred asi roka. Viete, že podľa evolúcie zdieľame spoločných predkov s ľudoopmi – šimpanzmi, gorilami a orangutanmi. Nuž, ak je to pravda, mali by tu byť genetické podobnosti, a ony tu naozaj sú. Ale je tu niečo, čo je ozaj zaujímavé, a ak by to bolo pravdivé, má to potenciál protirečiť evolúcii. Ide o to, že máme o dva chromozómy menej než ľudoopy. My máme 46, ľudoopy majú 48. To je veľmi zaujímavé. Ale čo to naozaj znamená?

Po prvé, z tých 46 chromozómov je 23 od otca a 23 od matky, takže ide o 23 párov. Títo chlapíci [ukazujúc ľudoopy] majú 24 párov od každého z rodičov. Každému v tejto miestnosti chýba jeden pár chromozómov. Kam sa podel? Mohol sa stratiť? Nie. Ak by došlo ku strate celého chromozómu, bolo by to smrteľné. Takže zostávajú len dve možnosti. Ak títo chlapíci s nami naozaj zdieľajú spoločného predka, tento musel mať buď 46 chromozómov alebo 48. Ak mal 48, 24 párov, čo je zrejme pravda, muselo sa stať to, že jeden pár chromozómov sa spojil [s iným]. Mali by sme byť schopní nazrieť do nášho genómu a zistiť, že jeden náš chromozóm vznikol spojením dvoch primátích chromozómov. Nenájdeme ho? Evolúcia nie je pravdivá, nezdieľame spoločného predka.

Biológovia z vás vedia, že chromozómy majú šikovné malé značky centroméry, čo sú sekvencie DNA, ktoré ich rozdeľujú počas mitózy, a na koncoch majú parádne malé sekvencie DNA zvané teloméry. Čo by sa stalo, keby došlo ku spojeniu páru chromozómov? Fúzia by umiestnila teloméry tam, kam nepatria, do stredu chromozómu. Výsledný spojený chromozóm by mal mať dve centreméry. Jedna by mohla zostať neaktívna, ale stále by tam bola. Môžeme prezrieť náš genóm a ak takýto chromozóm nenájdeme, evolúcia má problém. A hádajte čo. Je to chromozóm číslo dva.

Náš chromozóm 2 vznikol spojením dvoch chromozómov primátov. Toto je rok stará štúdia z časopisu Nature. Tu je krátky úryvok, a pozrite, čo píše. Chromozóm číslo dva nachádzame iba v našej vývojovej línii a vznikol fúziou dvoch chromozómov, ktoré u iných primátov zostávajú oddelené.

Tí z vás, ktorí nedržali krok s výskumom genómu, budú prekvapení, ako precízne sa dokážeme na veci pozerať. Presné miesto fúzie bolo lokalizované na báze č. 114 455 823 až 114 855 838. Medzi pätnástimi bázami. A všimnite si, viacnásobné subtelomérické duplikácie. Teloméry, ktoré sem nepatria. A pozrite, neaktívna centroméra zodpovedá šimpanziemu chromozómu 13.

Je tam. Je testovateľný. Potvrdzuje predpovede plynúce z evolúcie. Ako by to vysvetlil inteligentný dizajn? Iba jedným spôsobom. Pokrčením pliec a slovami: „Takto to dizajnér urobil.“ Bez zdôvodňovania. Zrejme jestvuje dizajnér, ktorý navrhol ľudský chromozóm číslo dva aby vyzeral, ako keby vznikol fúziou u evolučné predka v radoch primátov.

Som katolík, veriaci, a v širšom zmysle slova verím v „dizajnéra“. Ale viete čo? Neverím v dizajnéra, ktorý klame. Takého, ktorý by urobil niečo podobné, aby sa nás snažil obalamutiť. Preto si myslím, že toto je pravdivé, a prezrádza nám to niečo o našich predkoch.

Kenneth R. Miller je profesor biológie.

Celú prednášku nájdete tu: http://www.youtube.com/watch?v=JVRsWAjvQSg

Poznámka: ľudia majú dve kópie chromozómu 2 (od matky, od otca).

Pre ŽVV preložil D.V.
Horný obrázok: http://imcurious.wikispaces.com/Midterm+Exam+2010+Review+P2
Dolný obrázok: Wikimedia Commons