Mám priateľa, ktorý je umelec. Niekedy má názory, s ktorými veľmi nesúhlasím. Pozdvihne kvet a povie: „Pozri, aký je nádherný.“ A ja súhlasím. A on povie: „Pozri, ja ako umelec môžem vidieť aký nádherný je, ale ty ako vedec všetky veci rozložíš na ich jednotlivé súčasti, takže sa stávajú nudnými.“ Ale ja si myslím, že je trochu pochabý.

Po prvé, krása, ktorú vidí on, je dostupná ostatným ľuďom a mne tiež. Verím, že – ak aj nie úplne tak fajnovo a  poeticky ako on – krásu kvetu dokážem oceniť. A zároveň vo kvete vidím oveľa viac ako on. Dokážem si predstaviť bunky, ich komplikované deje, ktoré taktiež majú krásu. Krása nie je iba v jednej dimenzii, na jednom centimetri, ale aj v menších dimenziách. Vnútorná štruktúra a taktiež procesy. Skutočnosť, že farby a kvet sa vyvinuli, aby lákali hmyz, aby ich opelil, je zaujímavá. Znamená to, že hmyz vidí ich farby.

Vzbudzuje to otázku: Nachádza sa tento estetický zmysel aj u nižších foriem? Prečo je estetický? Rôzne druhy zaujímavých otázok. Takže veda, resp. vedomosti iba napomáhajú pocitu nadšenia, záhadnosti a úžasu z kvetu. Iba napomáhajú.

 

Pre ŽVV preložil D.V.

Obrázok: http://kayleor.deviantart.com/art/The-Flower-26452957?q=boost%3Apopular%20in%3Aphotography%2Fnature%20flower&qo=7

Mohlo by vás zaujať:

Matematický kľúč ku kráse: Fibonacci a zlatý rez tu

Richard Feynman: Nedesí ma to (pochybnosti a neistota) tu