Nehodlám obhajovať všetko, čo Goldschmidt* hlásal, to naozaj nie, napríklad zásadne nesúhlasím s jeho názorom, že náhle makroevolučné zmeny vyvracajú Darwinovu teóriu. Ani Goldschmidt totiž nedbal na Huxleyho varovanie, že podstata darvinizmu – myšlienka, že evolúciu riadi prírodný výber – nevyžaduje vieru v postupné zmeny.

[]

Nie všetky teórie pretržitej zmeny sú ale protidarvinovské, už takmer pred 200 rokmi na to upozornil Huxley. Predpokladáme, že pretržitú zmenu v dospelej forme spôsobí drobná genetická zmena. Problém nemožnosti kríženia s ostatnými príslušníkmi druhu nevyvstane a výhodná varianta sa môže šíriť celou populáciou darvinovským spôsobom. Predpokladajme taktiež, že táto rozsiahla zmena nevytvorí formu, ktorá bude od začiatku zdokonalená, ale poslúži skôr ako „kľúčová“ adaptácia, ktorá svojho nositeľa posunie k novému spôsobu života. Ak si potom vedie tento tvor pri novom spôsobe života úspešne, môže to vyvolať širokú škálu sprievodných zmien ako v morfológii, tak v správaní; tieto zmeny môžu vznikať tradičnejšie, postupnou (graduálnou) cestou, akonáhle kľúčová adaptácia vyvolá hlboký posun v tlakoch selekcie.

Zástancovia dnešnej syntetickej teórie pasovali Goldschmidta za Goldsteina**. Urobili to tak, že jeho slogan o sľubných príšerách spojili neodarvinovskými pojmami okamžitej dokonalosti vzniknutej hlbokou genetickou zmenou. Takto to ale Goldschmidt nemyslel. V skutočnosti sa jeden z jeho mechanizmov, spôsobujúcich diskontinuitu u dospelých foriem, opieral o teóriu drobných skrytých genetických zmien. Goldschmidt sa zaoberal embryonálnym vývinom. Na počiatku svojej vedeckej dráhy venoval veľa času štúdiu geografických variácií mníšky veľkohlavej (Lymantria dispar). Zistil, že značné rozdiely vo farebných vzoroch húseníc sú dôsledkom drobných posunov v časovom harmonograme vývinu: následky malého opozdenia či predstihu pigmentácie na počiatku rastu postupom ontogenézy silneli a viedli k podstatným rozdielom medzi úplne dospelými jedincami.

Goldschmidt určil gény, ktoré boli za tieto drobné zmeny v načasovaní zodpovedné, a dokázal, že výsledné ďalekosiahle rozdiely sú odrazom pôsobenia jedného či niekoľkých „priebehových génov“ pôsobiacich v raných štádiách rastu. Pojem „priebehového génu“ zaviedol v roku 1918 a o dvadsať rokov neskôr napísal:

„Zmutovaný gén pôsobí prostredníctvom zmeny časového priebehu dielčích procesov vývinu. Môže ísť o rýchlosť rastu či rozrôzňovanie, časový priebeh produkcie látok nevyhnutných pre rozrôznenie, priebeh reakcií vedúci k určitej fyzikálnej alebo chemickej situácii v určitých časových úsekoch vývinu, priebeh oných procesov, ktoré sú zodpovedné za vydeľovanie zárodočných síl v určitých časoch.“

[]

Podľa môjho, značne predpojatého, názoru, môže otázku zmierenia zjavnej pretržitosti makroevolúcie s darvinizmom do značnej miery vyriešiť zistenie, že drobné zmeny v ranom zárodočnom vývine sa behom rastu hromadia a výsledkom sú podstatné odlišnosti medzi dospelými jedincami. Predĺžte vysokú prenatálnu mieru rastu mozgu do raného detstva a mozog opice nadobudne takmer ľudskej veľkosti.

[]

Ako hovorí Long o vnútornej lícnej torbe***: „Geneticky riadená vývinová inverzia lícnej torby sa snáď objavovala a pretrvávala u istých populácií. Takáto morfologická zmena by mala drastické následky – prevrátenie lícnych vakov na rub (kožušinou dovnútra) -, šlo by pritom ale o celkom jednoduchú zárodočnú zmenu.“

Poznámky:

* Goldschmidt, Richard B. (878 – 1958): nemecko-americký genetik, preslávený hypotézou „nádejnej príšery“, ktorá hovorí o skokovitom vzniku nových foriem ako dôsledku priaznivých mutácií s veľkým dopadom – makromutácií.

** Goldstein, Emanuel: nepriateľ ľudu, fiktívna postava Orwellovho románu „1984“

*** Lícne torby: priestorné kožné vaky, ktoré siahajú od úst až k ramenám.

Príspevok je úryvkom z eseje: „Návrat slibné zrůdy“ (Pandin palec, Mladá fronta, 1988). Do češtiny preložili Ladislav Verecký a Ivo Šmoldas.

Pripravil a voľný preklad do slovenčiny: D.V.

Obrázok: http://www.ponoko.com/design-your-own/products/hopeful-monster-a-table-lamp-2857

Mohlo by vás zaujať:

Evolúcia stresom! tu