Všetky divé zvieratá musia byť čosi ako prirodzení štatistici, hľadajúci vzorce v zdanlivej náhodnosti prírody keď zháňajú potravu alebo sa snažia vyhnúť predátorom. Môžu urobiť dva typy omylov: môžu zlyhať v spozorovaní vzorca, ktorý existuje, alebo spozorovať vzorec tam, kde žiaden nie je, a to je povera.

Pred šesťdesiatimi rokmi americký psychológ B. F. Skinner skúmal správanie holubov. Odmeňoval ich jedlom keď sa naučili chytiť do zobáka kľúč v kŕmiacom aparáte. Ale potom Skinner nastavil aparáty tak, aby holuby odmeňovali jedlom náhodne. Takže jediné, čo museli holuby urobiť, bolo čakať. Ale neurobili to. Namiesto toho väčšina z nich si vyvinula čosi, čo Skinner nazval „poverčivým správaním“.

Napríklad keď daný holub zhodou okolností pozrel ponad svoje ľavé plece a zhodou okolností práve vtedy odmeňovací mechanizmus klikol, zviera nadobudlo presvedčenie, že práve pozretie ponad ľavé plece mu prinieslo potravu, a tak to skúsilo ešte raz. Čistým šťastím, odmeňovací mechanizmus poskytol potravu znova v tomto čase. Holuba to utvrdilo v presvedčení, že pohľad ponad ľavé plece mu prináša potravu. A tak holub pokračoval a pokračoval, až sa z neho stal maniak v pozeraní sa ponad ľavé plece.

Ľudia si nemusia viesť o nič nie lepšie než holuby.

Pre ŽVV preložil D.V.

Obrázok: http://www.kinderas.com/2011/01/superstition-part-1-patterns.html

Mohlo by vás zaujímať:

Francis Bacon: Večný omyl ľudského úsudku tu