Úvod:

“Chemické prvky vesmíru vznikajú v ohnivom vnútri hustých hviezd, ktoré končia svoje životy obrovskými explóziami a obohacujú tým svoje galaxie chemickým arzenálom života, ako ho poznáme. Výsledok? Štyri najbežnejšie chemicky aktívne prvky vo vesmíre – vodík, kyslík, uhlík a dusík – sú tiež štyrmi najbežnejšími prvkami života na Zemi. Nielen, že my sme vo vesmíre. Vesmír je v nás.”

Neil deGrasse Tyson

99 percent hmoty ľudského tela sa skladá zo 6 prvkov: tieto štyri spomenuté + vápnik a fosfor.
Wikipedia


PREPIS:

Pred troma rokmi sme v lete mali prenajatý karavan a parkovali veľmi ďaleko od mesta. V noci bola vonku obyčajne čiernočierna tma. Sľúbil som, že nebudem fajčiť vo vnútri a tak som okolo jednej vyšiel von zapáliť si. Po pár minútach státia v tme som si uvedomil, že ruku si vidím dosť zreteľne a napadlo ma, že predošlé noci to tak nebolo. Pozerám teda hore, aby som uvidel svietiť Mesiac v splne. Ale Mesiac tam vôbec nebol.

MLIEČNA CESTA

Namiesto neho mi priamo nad hlavou žiaril podlhovastý oblak. Rimania to nazývali Via Lactea, u nás v doslovnom preklade Mliečna cesta. Pre tých, čo vtedy chýbali v škole, základné fakty sú nasledovné:

* Jeden svetelný rok je 9 biliónov kilometrov.

* Naša galaxia má priemer okolo tých 100 tisíc svetelných rokov.

* Naša hviezda Slnko sa nachádza smerom k okraju jedného zo špirálovitých ramien galaxie, zhruba 26 tisíc svetelných rokov od centrálneho jadra.

* Slnku trvá od 200 do 250 miliónov rokov, kým jeden krát obehne jadro galaxie.

* Disk galaxie je zhora aj zdola obklopený galaktickým halom, v ktorom je asi 200 guľových hviezdokôp. Jedna hviezdokopa môže obsahovať až milión hviezd.

* V samotnej Mliečnej ceste je 200 miliárd hviezd.

Plus mínus.

Tieto čísla potrebujeme, aby sme porozumeli tomu, čo to vlastne galaxia je. Ale keď nad tým človek hlbšie premýšľa, nejaká časť mysle protestuje a pochybuje, že by to mohla byť pravda. Avšak preskúmanie dôkazov nás privádza k záveru, že to pravda je. A keď potom vezmete ten záver so sebou von do tmavej jasnej noci a zadívate sa nahor, môžete uvidieť niečo, čo zmení váš život.

Takto vyzerá galaxia zvnútra, z predmestia nášho Slnka. Keď si ďalekohľadom nájdete ktorúkoľvek hviezdu viditeľnú voľným okom, uvidíte stovky ďalších okolo nej, všetky rozptýlené v sivomodrej hmle. Ak sa však zadívate cez skromný teleskop, počkáte chvíľku kým sa vaše oči prispôsobia tme a zaostríte, uvidíte čo to tá hmla v skutočnosti je – VIAC hviezd. Ako prach blednúci do niečoho, čo chutí nekonečnom.

No musíte mať vedomosti a poznanie, videnie je totiž len polovica. V tú noc pred troma rokmi som niečo o veciach tam vonku vedel, čo sú to za veci, mal som predstavu o ich veľkostiach, mierkach, veku, vedel som o nemilosrdnej deštrukcii, ohromujúcej energii, neúprosnej gravitácii a o zúfalstve diaľav. Napriek tomu sa cítim bezpečne, lebo viem, že môj svet je chránený práve tými diaľkami, z ktorých majú mnohí strach.

ČOHO SME SÚČASŤOU

Je to akoby vám vesmír kričal do ksichtu: Vieš ty čo ja som? Aký majestátny a obrovitánsky som??! Aký som starý?? Dokážeš vôbec pochopiť čo som? A čo si ty, v porovnaní so mnou??

Keď však máte isté vedomosti, môžete sa na vesmír usmiať a odpovedať mu: Ja som ty, kámo🙂

Keď som sa v tú noc díval na galaxiu vedel som, že aj to najbledšie svetielko hviezdičky je prostredníctvom svetelného lúča priamym spojením medzi mojím okom a povrchom nejakého slnka. Fotóny, ktoré moja očná sietnica zaznamenáva, svetlo čo vidím, ale aj energia, vďaka ktorej moje nervy pracujú, prišli z hviezd. Nemyslel som, že sa toho niekedy dotknem, ale niečo odtiaľ preletelo prázdnotou a dotýka sa ono mňa. A toto som nikdy nemusel vedieť….

Moje oči videli len malinkú bodku svetla, ale moja myseľ videla oveľa, oveľa viac. Vidím neviditeľné výbuchy gama žiarenia z gigantických hviezd ako sa pretvárajú na čistú energiu vďaka ich vlastnej hmote. Záblesky, čo svietia zo vzdialených končín vesmíru, z čias keď Zem ešte ani nebola sformovaná. Vidím neviditeľnú žiaru mikrovĺn na pozadí radiácie, čo tu zostala po Veľkom tresku. Vidím hviezdy, ako sa bezcieľne túlajú rýchlosťou stoviek kilometrov za sekundu a vesmírny čas, ako sa ohýba okolo nich. Vidím dokonca milióny rokov do budúcnosti. To modrasté svetielko, tá hviezdička jedného dňa vybuchne a vysterilizuje všetko vôkol seba v takej apokalypse, oproti ktorej je hnev ľudských bohov neškodný. Zároveň však práve z takejto deštrukcie som bol sformovaný. Hviezdy musia umrieť, aby som mohol žiť. Vykročil som zo supernovy. A rovnako aj vy.

NÁBOŽENSTVÁ

Aké miesto teda majú v 21. storočí a neskôr, vo svetle tohto nepopierateľného faktu, síce len čiastočnej ale informatívnej pravdy, magické tvrdenia organizovaných náboženstiev? Úplne prvé náboženstvá boli primitívne podľa každej definície. Vďaka starej dobrej geografii, obmedzenému počtu ľudí na Zemi a komunikačným limitom, sa tieto prvé náboženstvá nikdy nestali ničím viac ako len miestnym obyčajom. Lenže tým, že sa každá generácia svätých mužov učí čo na ľudí zaberá a čo nie, sa náboženstvá časom menia, formujú a sú sofistikovanejšie. Ktorým ideám a myšlienkam dokážu ľudia jednoducho uniknúť a ktoré ich budú znepokojovať až kým sa nepomodlia, aby zahnali hryzavý strach a nepokoj?

Postupne ako sa obyvateľstvo množilo, vedomosti rástli a náboženstvá spustili medzi sebou preteky. Od čias bohov vetra, hromu a morí sa hrozby, tresty, stimuly a nároky na moc vystupňovali do takej miery, že dnes má každé veľké organizované náboženstvo boha, ktorý je všemocný, všemilujúci a vševidiaci.

V tú noc pod Mliečnou cestou som vôbec nemal náboženský zážitok. Viem, že to nebolo nijakým spôsobom nič náboženské, lebo som sa vtedy zamýšľal nad faktami a fyzikou, pokúšal si urobiť obraz o tom, čo tam je a nie o niečom, čo by som chcel, aby tam bolo. Pre veci, ktoré zažívame prostredníctvom vedeckého a nie mystického zjavenia nemáme asi správny výraz. Dôvodom je, že zakaždým, keď niekto zažije takýto “orgazmus mysle”, náboženstvo to jednoducho ukradne a povie: “Á, mal si duchovný zážitok.” A spiritualisti urobia to isté. Oba tábory sa potom hnevajú, keď vám ateista ako ja povie, že tieto veci som vždy zažil len po odmietnutí všetkého nadprirodzeného.

Ale priznávam, že vo chvíľach, keď ma realita udrie ako výhra v lotérii, často na náboženstvo myslím a uvedomujem si aké mám šťastie, že žiadne božstvo neuctievam.

Chcete sa naučiť niečo o Bohu? OK, toto je jedna galaxia. Ak Boh existuje, tak stvoril TOTO. Pozrite sa na ňu, prijmite to, prispôsobte sa a zmierte sa s tým, pretože TOTO je pravda a veľmi sa asi meniť nebude. Tu vidíte ako pracuje Boh a pravdepodobne by chcel, aby ste sa na to dívali, učili sa o tom a skúšali tomu porozumieť. Ale ak sa odmietate pozrieť, ak sa ani len nepokúsite porozumieť, čo to potom hovorí o vašom náboženstve?

Ako kedysi povedal jeden biskup: “Čím bližšie ku kostolu, tým ďalej od Boha.” Možno by bolo dobré, keby ste bežali preč od mešity, preč od kostola, preč od kňazov, farárov a imámov, od svätých kníh, aby ste získali aspoň nejakú šancu že ho nájdete.

Vtesnajte kúsok galaxie do vašej mysle a budete mať lepšiu predstavu o tom, čo hľadáte, aspoň čiastočne pochopíte a uvedomíte si mierku jedinej galaxie. A keď si potom spomeniete na všetky ostatné galaxie, 100 bilión krát sa zmenšíte🙂 Ale spomeniete si aj na to, čím ste. Tie isté fakty, kvôli ktorým ste sa cítili takí bezvýznamní, vám tiež hovoria, ako ste sa sem dostali. Je to akoby ste sa stali skutočnejšími, alebo možno sa vesmír stáva skutočnejším. Zrazu do toho zapadáte, patríte tam. Nemusíte sa klaňať, nemusíte odvrátiť zrak. V takých chvíľach musíte len jedno – nezabudnúť dýchať.

Telo novorodeniatka je také staré ako kozmos. Forma je nová a unikátna, ale materiály sú 13,4 miliárd rokov staré, vytvorené jadrovými reakciami vo vnútri hviezd, sformované elektromagnetizmom. Studené slová na pomenovanie úžasných procesov. A tým bábätkom ste boli aj vy, ste vy. To vy ste úžasní, nielen že žijete, ale máte aj myseľ.

Keď si porovnám, čo pre mňa urobilo vedecké poznanie a čo sa mi snažilo urobiť náboženstvo, niekedy ma doslova striasa. Náboženstvá hovoria deťom, že by mohli ísť do pekla a že musia veriť. Naproti tomu veda hovorí deťom, že prišli z hviezd a ponúka im zdôvodnenia, pre ktoré môžu veriť.

Mnohým deckám som už rozprával o hviezdach, atómoch, galaxiách, o Veľkom tresku a nikdy som nevidel v ich očiach strach. Len samý úžas a zvedavosť, pretože chcú viac! Prečo v tom deti plávajú a dospelí sa topia? Čo sa to deje s realitou medzi našimi najmladšími rokmi a dospelosťou? Môže to byť v tom, že nám niekto nasľuboval niečo také nádherné, že náš vesmír oproti tomu vyzerá byť nudný a prázdny, či dokonca desivý? Možno aj je stvorený nejakým stvoriteľom, lenže náboženstvo robí vesmír škaredým.

Náboženstvo maľuje všetko, čo je mimo náboženstva, ako niečo skazené a hriešne. Vo svojej snahe zabrániť nám, aby sme čelili realite, sa náboženstvo samo stalo realitou, ktorej nemôžeme čeliť. Pozrite na všetko, čo nás náboženstvá prinútili vykonať jeden druhému. Vzali našu lásku a loajalitu a dalo ju knihe, telepatickému otcovi, ktorý učí svoje deti, že láska znamená padnúť pred ním na kolená. Nie som rodič, ale podľa mňa to nemôže byť zdravé, ani pre dieťa, ani pre ľudský druh.

Kedysi dávno nám bolo povedané a dlho to ostávalo nemenné, že existuje iba Zem. A že my sme centrom všetkého. Ukázalo sa, že to tak nie je. Stále sme sa tomu neprispôsobili, ešte stále sme v šoku z toho, že vesmír nie je to, čo sme čakali, taký ako nám povedali že je. Toto kozmické poznanie je pre nás niečo nové, ale niet sa čoho báť. Stále sme špeciálni. Stále sme požehnaní. A možno ešte zažijeme aj “nebo”. Ale nebude dokonalé a budeme si ho musieť vybudovať sami.

Ak mám niečo, čo možno nazvať dušou, ktorá potrebovala zachrániť, tak veda ju zachránila. Pred náboženstvom. Pre niektorých ľudí je dosť depresívne pomyslenie, že vesmír bude schopný podporovať život len ďalších zhruba 30 miliárd rokov.

30 MILIÁRD ROKOV. ARE YOU FUCKING KIDDING ME??🙂

Preložil: R.B.

Obrázok: http://skillzombie.deviantart.com/