Život je materiálnej povahy, ale má jedinečné vlastnosti spočívajúce v jeho organizácii, nie v jeho hmote alebo mechanike. Človek vznikol ako výsledok organickej evolúcie a jeho bytie aj aktivity sú taktiež materialistické, no ľudský druh má spomedzi všetkých foriem života vlastnosti jemu jedinečné, ako nadstavbu k unikátnym vlastnostiam života v rámci všetkých foriem hmoty a dejov.

Intelektuálna, spoločenská a duchovná povaha človeka spolu tvoria v rámci živočíchov čosi unikátne v tom, do akej miery sú rozvinuté, ale vznikli prírodným vývojom. Ohlasujú novú fázu evolúcie. A nielen novú fázu, ale taktiež nový typ, ktorý je preto taktiež výsledkom prírodného vývoja a vo svojej podstate nemôže byť menej materialistický, hoci jeho organizácia a aktivity sú podstatne odlišné od tých, aké nachádzame v procesoch, ktoré ich priviedli na svetlo sveta.

Taktiež sa ukázalo, že účel a plán nie sú charakteristické pre organickú evolúciu a nie sú kľúčom k žiadnemu z jej dejov. Ale účel a plán sú charakteristické v novej evolúcii, pretože človek hľadá účely a vytvára plány. Tu účel a plán konečne vstupujú do vývoja, a to ako výsledok, a nie príčina procesov, ktoré vidíme v dlhej histórii života. Tieto účely a plány sú naše, nepatria vesmíru, ktorý vykazuje presvedčivé dôkazy o ich absencii.

Človek určite nebol cieľom evolúcie, ktorá jednoznačne nemá žiaden cieľ. V rámci tohto deja bez akéhokoľvek plánu ani on nebol naplánovaný. V histórií života s nespočítateľnými trendmi, z ktorých žiaden nebol stály, a z ktorých niektoré smerovali k nižším a nie ku vyšším bytostiam, nie je vrcholom žiadneho stáleho trendu smerujúcemu ku vyšším bytostiam. Je potom jeho miesto v prírode iba obyčajná náhoda bez akéhokoľvek významu? 

Kladná odpoveď, ktorú sa niektorí zdráhajú vysloviť, je ďalším príkladom omylu v zmysle „všetko alebo nič“. Keď je človek považovaný za nič viac ako náhodu, ide o rovnako nešťastné vysvetľovanie a chabé poučenie ako keď je považovaný za to, že je predurčený byť korunou stvorenia. Jeho vzostup nebol ani nedôležitý ani nevyhnutný. Človek vznikol po nesmierne dlhom slede udalostí, v ktorých hrali úlohu ako náhoda tak usmernenie. Nie všetky náhodné udalosti hrali v prospech jeho vzniku, žiadne nemuseli, ale dostatočné množstvo tak urobilo. Nie všetko usmernenie bolo v jeho smere, neviedlo k neomylnému tútorstvu človeka, ale čosi z neho nás posúvalo týmto smerom. Výsledok je najvyššie obdarená organizácia hmoty, ktorá sa zatiaľ na Zemi objavila – a určite nemáme žiaden dobrý dôvod veriť, že jestvuje akákoľvek vyššia vo vesmíre. Myslieť si, že tento výsledok je nedôležitý by bolo nehodné tejto vysokej  obdarenosti, ktorá medzi svoje bohatstvá zahrňuje zmysel pre hodnoty.

 

George G. Simpson bol americký paleontológ. Príspevok je úryvkom z jeho knihy „The Meaning of Evolution“ (1949).

 Pre ŽVV preložil D.V.

Horný obrázok: http://luzifer.tblog.com/post/1969915394

Dolný obrázok: http://www.lucasbrouwers.nl/blog/2009/12/the-most-common-misconception-about-evolution/

 

Mohlo by vás zaujať:

Richard Dawkins: Účel a utrpenie v prírode TU