Slovenský prepis pasáže od 0:29

Chcem vám čosi povedať o nocebo efekte, čo je niečo ako zlé dvojča placebo efektu. Úžasná schopnosť mysle spôsobiť, že cítite skutočne, skutočne… nanič.

Placebo efekt je, keď vezmete „tabletu cukru“ a polepší sa vám. Ale nie je iba o braní tabletiek cukru a zlepšení zdravotného stavu, ide tu o celý kultúrny význam liečenia, o naše presvedčenia a očakávania. A toto bolo demonštrované kopou ozaj chytrých  štúdií, ktoré porovnávali jeden typ placeba s druhým. Preto napríklad vieme, že keď vezmete dve tabletky cukru oproti jednej, uľaví sa vám rýchlejšie od peptických vredov. To je hanebné zistenie. Z troch rôznych štúdií o troch rôznych typoch bolesti vieme, že injekcia soľného roztoku je účinnejšia na úľavu od bolesti než tabletka cukru nie preto, že by injekcia soľného roztoku viac fyzikálne vplývala na telo, ale preto, že ju cítime ako oveľa dramatickejšiu intervenciu.

Vieme, že falošné operácie kolien znižujú bolesť kolien (…) a kardiostimulátory účinkujú pri zlyhaní srdca potom, ako boli vložené do tela, ale predtým, než boli zapnuté. Sú to skutočne pohoršujúce zistenia.

Načas sa mi podarilo nad ne povzniesť, ale posledný mesiac som predkladal dôkazy pred parlamentnú výberovú komisiu pre vedu a techniku (…) a hovorili mi: „Rozumieme, že neveríte, že homeopatia je účinnejšia než placebo, ale myslíte, že má nejaké negatívne účinky, ktoré by ľuďom ubližovali?“ Ja som samozrejme povedal nie. Ale potom homeopatici, ktorí boli so mnou pred komisiou, namietli: „Nie, nie! Homeopatiká môžu mať vedľajšie účinky!“ A to znie bláznivo. „Nie, nie,“ pokračovali, „sú také silné, že môžu mať pozitívne aj negatívne vedľajšie účinky.“ Mýlia sa. V jednej štúdii porovnávali, aké množstvo ľudí vykazuje negatívne vedľajšie účinky pri skutočných homeopatických „tabletách cukru“ oproti obyčajným tabletám cukru. Nebol tam žiaden rozdiel, obe skupiny  hlásili vedľajšie efekty v rovnakej miere. Čo je na tomto experimente šialené je skutočnosť, že ľudia vykazujú vedľajšie efekty pri tabletách cukru! Pri podrobnejšom štúdiu sa ukazuje, že dostali také vedľajšie efekty, aké očakávali.

Potom nasledovali tie skutočne zlomyseľné štúdie pokúšajúce sa docieliť, aby sa ľudia cítili úplne nahovno. Poviem vám o troch. Najprv: astma.

Vzali sto ľudí s astmou a dali im nebulizátor na tvár. Nebulizátor je prístroj, ktorý vytváral hmlu slanej vody, ktorú inhalovali, pričom na nich nemala mať žiaden vplyv. Takže mali sto astmatikov s nebulizátormi, spustili ich, povedal im, že išlo o alergén a beng, polovica z nich dostala záchvat astmy!

Druhá štúdia – štúdia vracania. Vzali skupinku ľudí do rotujúcej konštrukcie, ktorá im mala navodiť vracanie. Dali im veľa „tabletiek cukru“ a polovici povedali: „Dáme vás do tej rotujúcej mašiny, bude  vám na vracanie, ale tento liek je antiemetikum a nutkanie na vracanie zastaví.“ A táto skupina nevracala. Druhej povedali: „Počujte, robili sme výskumy o tomto liečive, a vyzerá, že je ozaj účinné, ale má vedľajší efekt, ľuďom je z neho neskutočne na vracanie. Chceme zistiť, do akej miery vyvoláva vracanie, tak vás dáme do tohto stroja, ktorý vyvoláva vracanie a dáme vám tento liek.“ A tí ľudia vracali.

Tretí experiment, ktorý je dokonale šialený, je štúdiou o karisoprodole. Karisoprodol je svalový relaxant – látka vyvolávajúca uvoľnenie svalov. Máme tu veľkú štúdiu a ľudí rozdelených do šiestich skupín. Polovica z nich dostala pravý relaxant svalov, druhá dostala iba „tabletky cukru“. Povedali im jeden z troch príbehov: dávame vám relaxant, dávame vám kapsulu cukru a dávame vám silný stimulant, z ktorého budete mať napnuté svaly a zrýchlenú reakcieschopnosť, a to všetko budeme merať. Výsledky tohto experimentu boli dokonale šialené.

Po prvé, ľudia s tabletou cukru, ktorým tvrdili, že dostali stimulant, boli naozaj tuhí a napätí a mali zrýchlenú reakcieschopnosť. Ľudia s pravým relaxantom svalov, ktorým tvrdili, že dostali stimulant, boli ešte viac stuhnutí a napätí, než ktokoľvek iný, a to zrejme kvôli tomu, že existuje čosi ako aktívny placebo efekt – dostali tabletku, cítili nejaký účinok, že robí niečo so svalmi, tak si mysleli: „Wow, cítim to, dostal som pravú látku, toto naozaj funguje!“ To zvýšilo efekt ich presvedčenia na telo a stačilo to nielen na prekonanie efektu svalového relaxantu, ale dokonca na to, aby ho celkom postavilo na hlavu.

Ale tretia, úplne najbláznivejšia časť tejto štúdie – ľudia so svalovým relaxantom, ktorým hovorili, že dostávajú svalový relaxant, mali v krvi vyššie množstvo svalového relaxantu než akákoľvek iná skupina. Pretože čosi v ich presvedčení, že dostali svalový relaxant, stačilo na predĺženie prítomnosti molekúl svalového relaxantu v ich telách. A to je dokonale bláznivé.

Toto je úžasný výskum placebo efektu. A bez debaty je to osem miliónov metrických ton zaujímavejšie než akékoľvek šibnuté vymyslené fakty scvoknutých tabletkových new-age šarlatánov.

Pre ŽVV preložil D. V.

Ben Goldacre je britský doktor, psychiater a publicista. Navštívte jeho web na tejto adrese: http://www.badscience.net/

Horný obrázok: http://i258.photobucket.com/albums/hh252/death_gurl07/logo3fixed.jpg

Dolný obrázok: http://ralius.deviantart.com/

Mohlo by vás zaujať:

Kritika vedeckej medicíny TU

Homeopatická pohotovosť TU