Prepis sa týka pasáže od 4:10

Potom v roku 1993, v jeden pekný deň na Standforde, Leonard [Susskind] navštívil katedru fyziky a uvidel čosi, čo mu poskytlo neuveriteľný náhľad na to, čo by mohlo byť skutočnou povahou reality.

–        Nahliadnutie, ktoré sa stalo známe ako holografický princíp, sa jednoducho odohralo istého dňa, keď som kráčal po katedre fyziky a pozrel sa na hologram. Keď som ho uvidel, všimol som si, že je veľký rozdiel medzi hologramom a obyčajným obrázkom. Keď vidíte hologram, môžete sa pozrieť okolo neho a uvidieť, čo je za hlavou zobrazenej dámy. Nie je to iba povrch, ale aj to, čo je za ňou. Bol to vnem, ktorý naozaj zachytával trojdimenziálnosť, zachytával celú trojdimenzionálnu štruktúru miestnosti. A tak keď som kráčal okolo, položartom som si povedal, že možno horizont udalostí čiernej diery je čosi ako hologram. Čo padne do čiernej diery je trojdimenzionálne. Veci v horizonte udalostí sú dvojdimenzionálne, ale možno sú to nejakým spôsobom hologramy zachycujúce trojdimenzionálnosť toho, čo padá do čiernej diery.

Hologramy sú vytvárané z informácie kódovanej na plochom povrchu. Leonard si uvedomil, že ak sú čierne diery ako hologramy, potom jestvuje len jedno miesto, kde by mohla byť informácia prechovávaná – horizont udalostí, čo by znamenalo, že by nikdy nepadla dovnútra a nikdy by nebola zničená.

Nielenže Leonardov nápad pomohol zachrániť informáciu pred čiernymi dierami, ale viedol ku vzniku nového matematického nástroja zvaného „holografický princíp“, ktorý hovorí, že všetky trojdimenzionálne objekty môžu byť zakódované iba vo dvoch dimenziách.

–        Holografický princíp sa premenil z divokého špekulatívneho… takmer pojašeného nápadu… vytvoril sa okolo neho úplný konsenzus. Je takmer jednotne akceptovaný naprieč odborom teoretickej fyziky. Zmenil sa z divokého nápadu na každodenný pracovný nástroj teoretickej fyziky.

Ale Leonard sa tu nezastavil. On a ďalší fyzici vykonali skutočne šokujúci skok predstavivosti. Opýtali sa: „Čo ak je celá realita hologram zobrazený z nášho vlastného horizontu udalostí, vzdialených hrán vesmíru?“

–        Možno skutočná informácia vo svete nie je tam, kde sa zdá byť. Možno je ďaleko vonku, na hranici vesmíru a je celkom chybné myslieť si, že veci padajú do čiernych dier. Namiesto toho čierne diery a to, čo do nich padá, sú v skutočnosti hologramy, obrazy udalostí, ktoré sa odohrávajú v nepredstaviteľnej diaľke.

Ak má Leonard pravdu a skutočná povaha prírody je holografická, znamenalo by to, že naše tri dimenzie sú iba ilúziou. Sme zobrazením informácie uloženej na vonkajšej hrane vesmíru. Je to neuveriteľná vízia, ale ak si myslíte, že jej rozumiete, zrejme sa mýlite.

–        Nemyslite si, že ju začínate chápať, pretože tomu tak nie je. Nikto tomu nerozumie. Je to ako kvantová mechanika. Nikto jej nerozumie. Vieme, ako ju používať. Vieme, ako z nej vytvárať predpovede, ale nikto ju celkom nezmákol.

Zdá sa to mimoriadne bizarné, že by ultimátna povaha reality mala byť holografická. Že na hrane nášho vesmíru jestvuje mihotajúci sa hárok informácie, ktorý v sebe nesie opis celého vesmíru, zahrňujúc vás, mňa a každého, koho poznáme.

*

Leonard Susskind je profesorom teoretickej fyziky.

Viac o holografickom princípe sa môžete dočítať TU (anglická wiki)
Upozornenie: holografický princíp sa podobne ako kvantová mechanika (tzv. „kvantový mysticizmus“ – pozri http://en.wikipedia.org/wiki/Quantum_mysticism alebo toto video: http://www.youtube.com/watch?v=dEaecUuEqfc) stal obeťou ezoterikou zaváňajúcich pseudovedeckých interpetácií (najpopulárnejším prípadom tohto nonsensu je „The Holographic Universe“ od Michaela Talbota)

Pre ŽVV preložil D.V.

Obrázok: http://spacecollective.org/Olena/5115/Implicit-Reality-the-Holographic-Universe

Mohlo by vás zaujať:

Max Tegmar: Je realita matematický objekt? TU

Alan Guth: Vesmír na vašom priedomí TU