Houdini demonštruje, ako možno vytvoriť falošné "fotografie duchov".

Čítal som s úprimnou zvedavosťou články vedúcich osobností vedy zameraných na fenomén jasnovidenia, predovšetkým tie od Sira Arthura Conana Doylea a Sira Olivera Lodgea, v ktorých rozoberali, ako sa dostali ku viere v komunikáciu s mŕtvymi. Nepochybujem, že niektorí z týchto vedcov sú úprimní v ich presvedčení, ale nanešťastie, je to práve táto úprimnosť, kvôli ktorej tomuto fenoménu uverili tisícky. Skutočnosť, že sú vedcami, im nedáva špeciálny dar odhaľovať konkrétny typ podvodu používaný médiami, ani ich neochráni pred oklamaním, predovšetkým ak sú vo svojom presvedčení obrnení zármutkom, pretože rôzne knihy a záznamy venované tejto problematike sú plné klamov použitých na známych vedcoch, ktorí sa odhodlali preskúmať prominentné médiá… Je celkom racionálne predpokladať, že by ma mohli raz alebo dvakrát oklamať novou ilúziou, ale ak môže byť oklamaná moja myseľ, ktorá bola horlivo školená po celé roky v tom, ako vymýšľať mysteriózne efekty, o čo náchylnejší musí byť bežný pozorovateľ.

Počas mojej poslednej cesty za oceán v roku 1919 som sa zúčastnil viac ako stovky seáns s výhradným cieľom ich úprimného preskúmania. Tieto seansy viedli dobre známe médiá z Anglicka a Francúzska. Okrem účasti na seansách som strávil veľa času diskutovaním s prominentnými osobnosťami špiritizmu. Počas mojich intenzívnych výskumov som stretol väčšinu známych médií našej doby. Podrobil som sa podmienkam, aké navrhli, a nábožensky očakával výsledky, ale stále spochybňujem akékoľvek dôkazy v prospech existencie duchov, ktorých zaujíma akýmkoľvek spôsobom, fyzickým alebo duševným, blaho smrteľníkov.

(…)

Za posledných tridsať rokov som prečítal každý kúsok literatúry venovaný špiritizmu, na aký som narazil. Nahromadil som jednu z najväčších knižníc na svete ohľadom jasnovidectva, špiritizmu, mágie, bosoráctva, démonológie, zlých duchov a iných, pričom niektoré materiály siahajú až do roku 1489… ale nič, čo som čítal o takzvaných špiritistických fenoménoch, na mňa nerobilo dojem, že sú skutočné. Je pravda, že niektoré z vecí, ktoré som čítal, sa zdali tajomné, ale pýtam sa, či by boli tajomné v prípade ich zopakovania v iných podmienkach, v kontrolovaných podmienkach, a pred očami expertov a komisií s otvorenou mysľou.

Môj výskum netrval niekoľko dní, týždňov, alebo mesiacov, ale 30 rokov a v týchto troch dekádach som nenarazil na jediný prípad, ktorý by zaváňal pravosťou. Ak sa odohrala skutočná demonštrácia, ktorá nepáchla podvodom, taká, ktorú by nebolo možné zopakovať pozemskými silami, potom by existoval nejaký základ, ibaže do tejto chvíle všetko, čo som skúmal, bolo výsledkom oklamaných mozgov alebo takých, ktoré príliš aktívne a intenzívne chceli uveriť.

Harry Houdini (1874 – 1926) bol svetoznámy iluzionista, herec a taktiež skeptik.

Príspevok je úryvkom z knihy H. Houdiniho A Magician Among the Spirits (Fredonia Books, 2002, str. XVII-XIX)

Preložil Dušan Valent

Obrázok: wikimedia.org

Mohlo by vás zaujať:

Criss Angel: Nikto nemá takú schopnosť TU!

Derren Brown: Pravá tvár komunikovania s mŕtvymi TU!

Poznámka: V roku 1926 si Harry Houdini najal velikána hororovej literatúry H. P. Lovecrafra a jeho priateľa C. M. Eddyho Jr., aby napísali knihu venovanú boju proti poverám, ktorá mala niesť názov „Rakovina poverčivosti“ (The Cancer of Superstition). Publikovanie prekazila predčasná smrť Houdiniho, zachovalo sa len detailné zhrnutie obsahu od Lovecrafta a tri kapitoly napísané Eddym.