Voľný slovenský preklad:

Redaktorka: Prečo nie ste kresťan?

Rusell: Pretože nevidím žiadne dôkazy podporujúce kresťanské dogmy. Preskúmal som bežné argumenty v prospech existencie boha a žiadny z nich sa mi nezdal logicky správny.

Redaktorka: Myslíte si, že jestvuje praktický dôvod mať náboženskú vieru? Pre veľa ľudí…

Rusell: Nemôže byť praktický dôvod pre vieru v niečo, čo nie je pravda. To je nemožné. Buď je to pravda alebo to pravda nie je. Ak to je pravda, mali by ste tomu veriť, ak to pravda nie je, nemali by ste tomu veriť. A ak neviete prísť na to, či je to pravda alebo nie, mali by ste odložiť svoj rozsudok. Zdá sa mi ako zásadná nečestnosť a zrada intelektuálnej integrity veriť v niečo, pretože si myslíte, že je to užitočné, a nie preto, že si myslíte, že je to pravda.

Redaktorka: Myslím na tých ľudí, ktorým pomáhajú náboženské predpisy žiť ich život, dávajú im veľmi striktnú súpravu pravidiel, dobrých a zlých skutkov.

Rusell: Áno, ale tieto pravidlá sú všeobecne celkom mylné. Veľa z nich viac ubližuje ako pomáha. A pravdepodobne by boli schopní nájsť racionálnu morálku, podľa ktorej by mohli žiť, ak by zahodili túto iracionálnu, tradičnú, tabu morálku pochádzajúcu z primitívnych vekov.

Redaktorka: Ale obyčajná osoba možno nie je dosť silná na to, aby našla túto osobnú etiku. Musí mať niečo predpísané zvonku.

Rusell: Nemyslím si, že je to pravda. To, čo je ti prikázané zvonku, nemá žiadnu hodnotu, neráta sa to.

 Redaktorka: Vy ste sa samozrejme tiež narodili ako kresťan. Kedy ste sa prvý krát rozhodli, že nechcete viac veriť v kresťanskú etiku?

Rusell: Ja som sa nikdy nerozhodol, že nechcem naďalej veriť. Medzi 15 a 18 rokom som strávil skoro všetok môj voľný čas rozmýšľaním o kresťanských dogmách a snažením sa zistiť, či je nejaký dôvod veriť im. A v čase keď som mal 18, škrtol som poslednú z nich.

Redaktorka: Myslíte si, že vám to dalo silu naviac vo vašom živote?

Rusell: Nie, ani silu naviac, ani opak. Len som sa zaoberal snahou o poznanie.

Redaktorka: Ako sa blížite ku koncu života, máte strach z nejakého druhu posmrtného života? Alebo si myslíte, že to je len…

Rusell: Nie, nie, myslím si, že to je nezmysel.

Redaktorka: Nie je žiadny posmrtný život?

Rusell: Nie, v žiadnom prípade.

Redaktorka: Máte strach z niečoho, čo je bežné medzi ateistami a agnostikmi, ktorí boli ateisti alebo agnostici celý život a konvertujú na nejakú formu náboženstva tesne predtým ako zomrú?

Rusell: Podľa toho, čo viem, sa to vôbec nedeje tak často, ako si nábožní ľudia myslia. Pretože veľa veriacich, väčšina z nich, si myslí, že je slušný skutok hovoriť klamstvá o smrteľných lôžkach agnostikov a podobne. V skutočnosti sa to nestáva veľmi často.

Bertrand Russel bol britský filozof a matematik. V roku 1950 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru.

Preložil: Fanofgenetics

Obrázok: http://woodpig.deviantart.com

Mohlo by vás zaujať:

Albert Einstein: Kozmické náboženské cítenie TU!

Richard Feynman: Nedesí ma to (pochybnosti a neistota) TU!