Celú prednášku aj so slovenskými titulkami je možné si pozrieť na adrese:

http://www.ted.com/talks/lang/eng/sam_harris_science_can_show_what_s_right.html

 PREKLAD :

     Dobre, zamyslime sa nad tým, ako hovoríme o jedle. Nikdy by som sa nepokúšal presviedčať Vás, že existuje iba jedno zdravé jedlo. Je nepochybne cela škála surovín, ktoré sú zložkami zdravej stravy. Ale predsa len existuje jasný rozdiel medzi jedlom a jedom. Skutočnosť, že je veľa správnych odpovedí na otázku: „Čo je jedlo?“, nás nenúti povedať, že neexistujú pravdy, ktoré by boli známe, o ľudskej výžive. Mnohí ľudia sa obávajú, že všeobecná morálka by si vyžadovala morálne pravidlá, ktoré by nepripustili žiadne výnimky.

     Tak napríklad, ak je klamať naozaj zlé potom to musí byť zlé vždy a ak dokážete nájsť výnimku, tak potom neexistuje nič také ako morálna pravda.Prečo by sme si to mysleli? Zoberme si analogicky hru šach. Ak teda viete dobre hrať šach,  je veľmi dobré dodržať zásadu ako: „Nestrat’ svoju kráľovnú“. Ale šach  jasne pripúšťa aj výnimky. Sú momenty, pri ktorých je strata kráľovnej najlepšia vec, akú môžete spraviť’. Sú momenty, kedy je to jediná dobrá vec, ktorú môžete urobiť. A pritom je šach doménou dokonalej objektivity. Skutočnosť, že v ňom existujú výnimky, na tom vôbec nič nemení.

     Toto nás vedie k istým ťahom, ktoré sú ľudia náchylní robiť v morálnej oblasti. Zoberme si veľký problém ženských tiel. Čo s nimi môžeme urobiť? No, je jedna vec, ktorú môžeme urobiť, môžeme ich zakryt’.

Sam Harris

Sam Harris

     Naša vzdelaná spoločnosť vo všeobecnosti zastáva názor, že aj keď sa nám to nemusí páčiť, môžeme to považovať za „nesprávne“ v Bostone alebo Palo Alte. Kto sme, aby sme tvrdili, že hrdí potomkovia starovekej kultúry konajú nesprávne, ak nútia svoje ženy a dcéry žiť zahalené v habitoch? A kto sme, aby sme mohli tvrdiť, že konajú nesprávne, ak ich s uspokojením bijú oceľovým káblom alebo im šplechnú do tvárí kyselinu z akumulátora ak odmietnu veľkú poctu byt’ takýmto spôsobom obmedzované?

Kto sme, aby sme to nemohli povedať? Kto sme, aby sme predstierali, že vieme tak žalostne málo o ľudskom blahu, že nesmieme súdiť takéto konanie? Nehovorím o dobrovoľnom nosení závoja. Podľa mňa, ženy by mali nosiť čokoľvek, čo nosiť chcú. Čo ale znamená „dobrovoľný“ v komunite, kde, keď je dievča znásilnené, prvou reakciou jej otca je zabit’ ju a zbaviť ju tak hanby?

     Uvažujte o tom aspoň na okamih. Vaša dcéra je znásilnená a čo chcete urobiť vy je zabiť ju. Aké sú šance, že toto predstavuje vrchol ľudského blaha? Tvrdiť to, neznamená tvrdiť, že my máme v našej spoločnosti dokonalé riešenie. Napríklad, toto je to, čo vidíme vo všetkých novinových stánkoch v civilizovanom svete. Priznajme si, že veľa mužov by na pochopenie nevhodnosti týchto obrázkov potrebovalo titul z filozofie. Ak ale uvažujeme, môžeme sa opýtat’: „Je toto dokonalé vyjadrenie psychologickej rovnováhy s ohľadom na premenné ako sú mladosť, krása a ženské telá?“ Myslím tým, je toto optimálne prostredie na výchovu našich detí? Zrejme nie. OK, možno existuje nejaké miesto na tejto stupnici medzi týmito dvoma extrémami, ktoré predstavuje miesto určitej rovnováhy. Možno je vel’a takých miest. Opäť prostredníctvom iných zmien v ľudskej kultúre môže vzniknúť veľa vrcholov v morálnej oblasti. Našej pozornosti však nesmie uniknúť, že tým pádom bude omnoho viac spôsobov, ako nebyť na vrchole. Z môjho pohľadu je iróniou, že jediní ľudia, ktorí so mnou zdanlivo vo všeobecnosti súhlasia a ktorí si myslia, že na otázky morálky existujú správne a nesprávne odpovede sú náboženskí demagógovia akéhokoľvek druhu.

Samozrejme sa domnievajú, že ich odpovede na otázky morálky sú správne, pretože tieto odpovede im sprostredkoval istý hlas zhora, nie preto, že by inteligentne analyzovali príčiny a podmienky blaha ľudí a zvierat. V skutočnosti, odolnosť náboženstva ako šošovky, cez ktorú väčšina ľudí nazerá na otázky morálky, izolovala množstvo rozhovorov o morálke od skutočných otázok pojednávajúcich o utrpení ľudí a zvierat. Z tohto dôvodu trávime náš čas rozprávaním sa o veciach ako sú manželstvá osôb rovnakého pohlavia a nie o genocíde alebo nukleárnych zbraniach alebo o chudobe a iných nesmierne dôležitých záležitostiach. Demagógovia však majú pravdu v jednej veci, potrebujeme univerzálne chápanie ľudských hodnôt.

Čo tomu stojí v ceste? Jedna vec, ktorú si musíme uvedomiť, je, že robíme niečo iné, keď hovoríme o morálke, obzvlášť ľudia sekulárneho, akademického a vedeckého zamerania. Keď hovoríme o morálke, vážime si rôzne názory spôsobom, akým to nerobíme v žiadnej inej oblasti nášho života. Tak napríklad: Dalai Lama každé ráno vstane meditujúc o súcite, mysliac si, že pomoc inému je neodlučiteľnou zložkou ľudského šťastia. Na druhej strane si zoberme niekoho ako je Ted Bundy. Ted Bundy veľmi rád unášal, znásilňoval, mučil a zabíjal mladé ženy.

Takže tu máme skutočne rozdielne názory na to, ako účelne tráviť svoj voľný čas. Väčšina západných intelektuálov sa pozerá na túto situáciu so slovami: „V podstate neexistuje nič, v čom by bolo konanie Dalai Lamu jednoznačne správne, jednoznačne správne  alebo u Teda Bundyho jednoznačne nesprávne, čo umožňuje živú diskusiu, ktorá potenciálne spadá do kompetencie vedy. Jeden má rád čokoládovú, druhý vanilkovú. Neexistuje nič, čo by mohol jeden druhému povedať, aby ho presvedčil.“ Za povšimnutie stojí, že toto vo vede nerobíme.

Naľavo máte Edwarda Wittena. Je to teoretický fyzik zaoberajúci sa teóriou strún. Ak sa opýtate najschopnejších fyzikov v okolí, kto je najschopnejším fyzikom v okolí, na základe mojej skúsenosti, polovica z nich odpovie Ed Witten. Druhá polovica Vám povie, že túto otázku nemajú radi. Čo by sa teda stalo, keby som sa objavil na konferencii fyzikov a povedal: „Teória strún je nesprávna. Nerezonuje vo mne. Nepredstavuje môj výber nazerania na svet v takom malom meradle. Nie som jej stúpencom.“ Nuž, nakoľko nie som fyzik, nič by sa nestalo, nerozumiem teórii strún. Som Tedom Bundym teórie strún.  Nechcel by som patriť do žiadneho klubu teórie strún, ktorý by ma chcel za člena.

A o to práve ide. Kedykoľvek, keď hovoríme o faktoch, určité názory musia byť vylúčené. To je to, čo znamená mať odbornú kvalifikáciu. To je poznanie, ktoré sa počíta. Ako sme dospeli k presvedčeniu, že v oblasti morálky neexistuje nič také ako morálna odbornosť alebo morálny talent či morálna genialita? Ako sme dospeli k presvedčeniu, že každý názor je potrebné brať do úvahy? Ako sme dospeli k presvedčeniu, že každá kultúra má svoj názor na tieto témy, ktoré sú hodné úvah? Má Taliban nejaký názor na fyziku, ktorý stojí za zváženie? Nie. Prečo nie je jeho ignorancia menej zjavná aj pokiaľ ide o predmet ľudského blaha?

Myslím si, že toto je to, čo svet teraz potrebuje. Potrebuje ľudí, ako sme my, aby prijali, že existujú správne a nesprávne odpovede na otázku ľudskej prosperity, ako aj to, že sa morálka vzťahuje na oblasť faktov. Je možne, pokiaľ ide o jednotlivcov, ale aj o celé spoločenstvá, aby sa zaujímali o nesprávne veci. Čo znamená, že je možné mať názory a túžby, ktoré spoľahlivo vedú ku zbytočnému ľudskému utrpeniu. Iba samotné akceptovanie uvedeného zmení náš prejav o morálke. Žijeme vo svete, v ktorom hranice medzi národmi znamenajú čím ďalej tým menej a jedného dňa nebudú znamenať nič.

Žijeme vo svete plnom deštruktívnych technológií a ich objavenie nemožno zobrať späť. Vždy bude jednoduchšie rozbiť veci, ako ich opraviť. Preto sa mi zdá nad slnko jasnejšie, že nemôžeme naďalej rešpektovať a tolerovať obrovské rozdiely v chápaní ľudského blahobytu, tak, ako nemôžeme rešpektovať a tolerovať obrovské rozdiely v názoroch na to, ako sa šíri ochorenie, alebo v názoroch na bezpečnostné štandardy budov a lietadiel. Jednoducho sa musíme zhodnúť na odpovediach, ktoré dávame na najdôležitejšie otázky ľudského života. Aby to bolo možné, musíme pripustiť, že tieto otázky majú odpovede.

Veľmi pekne Vám ďakujem.

Sam Harris je americký autor, neurovedec a zástanca vedeckého skepticizmu.

Preklad:  Zuzana Gazdačková; revidované  Martin Mášik, Miroslav Fečík

Obrázok: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/4b/Sam_Harris_01.jpg

Pripravil Miroslav Fečík.