Brian Greene

Teoretický fyzik Brian Greene rozvádza hypotézu, zastávanú viacerými kozmológmi, že Veľký tresk dal vzniknúť nielen nekonečnému priestoru, ale taktiež nekonečnému množstvu hmoty. Podľa tejto predstavy nám viditeľný vesmír, ohraničený kozmickým horizontom, predstavuje len akýsi jeden fliačik“ nekonečného množstva hmoty. Za hranicou nášho kozmického horizontu sa tak nachádza nekonečné množstvo ďalších vesmírnych fliačkov, ktoré sú od nás kvôli ohraničeniam rýchlosti, akou dokáže putovať hmota, dokonale izolované.

Pri interpretovaní dopadov tohto tvrdenia musím priznať svoju predpojatosť. Som presvedčený, že fyzikálny systém je úplne definovaný usporiadaním častíc, z ktorých sa skladá. Povedzte mi, ako sú usporiadané častice tvoriace Slnko, galaxiu a všetko ostatné usporiadané, a dokonale vyjadríte realitu. Tento redukcionistický pohľad je medzi fyzikmi bežný, ale niektorí ľudia uvažujú inak. Predovšetkým pri živote niektorí veria v nefyzický aspekt nevyhnutný na oživenie hmoty. Hoci zostávam otvorený voči tejto možnosti, nikdy som nenarazil na dôkazy, ktoré by ju podporovali. Prístup, ktorý mi dáva najväčší zmysel je, že niečie fyzické a mentálne charakteristiky nie sú ničím iným ako manifestáciou usporiadania častíc v jeho tele. Stanovte usporiadanie častíc a stanovili ste všetko.

Z tohto pohľadu vychádza, že ak je počet možných usporiadaní častíc, ktoré sú nám známe, duplikovaný v inom vesmírnom fliačku, ako je ten náš – v ďalšom kozmickom horizonte – tento fliačik bude vyzerať a mať vo všetkých smeroch rovnaké vlastnosti ako ten náš. To znamená, že ak je vesmír nekonečný, nie ste v ňom osamote v akejkoľvek reakcii, akú práve zažívate, ohľadom tohto pohľadu na realitu. Vo vesmíre je mnoho perfektných kópií vás, ktoré cítia presne to isté, čo vy. A nemožno odlíšiť, ktorá z nich je skutočne vami. Všetky tieto verzie sú fyzicky a tak aj duševne identické.

Náš kozmický horizont (vľavo), náš kozmický horizont s ďalšími vesmírmi - "kozmickými fliačkami" (v strede), vpravo je vyobrazené multiverzum druhej úrovne.

Dokonca dokážeme odhadnúť vzdialenosť ku našim najbližším kópiám. Ak sa usporiadanie častíc medzi fliačkami vesmírov náhodne mení [čo podľa Greenea súhlasí s dostupnými kozmologickými teóriami], možno očakávať, že podmienky nášho vesmírneho fliačku sa budú opakovať tak často ako u akéhokoľvek iného vesmírneho fliačku. V jednom nahromadení 1010122* kozmických fliačkov tak možno predpokladať, že sa aspoň raz vyskytne kozmický fliačik identický s tým našim…[T]aký, ktorý obsahuje vás, Zem, galaxiu a všetko ostatné v našom kozmickom horizonte.

Každé rozhodnutie, ktoré ste kedy vykonali, zodpovedá nejakému usporiadaniu častíc. Ak ste sa otočili doľava, vaše častice sa pohli jedným spôsobom, ak ste sa otočili doprava, vaše častice sa pohli iným spôsobom. Ak ste povedali áno, častice vo vašom mozgu, perách a hlasivkách tak vykonali cez jeden vzorec činnosti, ak ste povedali nie, urobili tak prostredníctvom iného vzorca. A tak sa každý možný čin, každé rozhodnutie aké ste kedy zavrhli, odohrá v jednom alebo druhom fliačku kozmu.

Väčšina z nás neočakáva, aby sa svety opakovali. Väčšina z nás neočakáva, aby sa mohla tak často stretať s kópiami seba samého, svojich priateľov a príbuzných. Ale keby sme cestovali dostatočne ďaleko, práve k tomu by došlo.

  • 1010122 je počet možných konfigurácií častíc v našom kozmickom horizonte

Príspevok je úryvkom z knihy Briana Greenea „The Hidden Reality: Parallel Universes and the Deep Laws of the Cosmos“, Knopf, 2011.

Preložil Dušan Valent.

Obrázky:

http://clubs.calvin.edu/chimes/article.php?id=697

http://universe-review.ca/F02-cosmicbg.htm

Mohlo by vás zaujať:

Michio Kaku: Multiverzá a nová kopernikovská revolúcia TU!