Category: Psychológia


Hypnoterapeut PhDr. Jiří Zíka odmieta tvrdenia o škodlivosti hypnózy, ktorým musí na svojich prednáškach často čeliť z radov náboženských fundamentalistov, a vracia úder.

Zaujímavé je, že to najčastejšie vyhlasujú rôzne náboženské sekty… Najkurióznejšie na tom je, že ich tvrdenia o škodlivosti hypnózy neplatia, keď sami používajú skupinovú a individuálnu hypnózu, ale samozrejme pod krycím názvom, vychádzajúcim z ich vierouky. Čítať ďalej

Reklamy

Upozornenie: nasledovný text obsahuje vulgarizmy a nie je vhodný pre citlivé, urážlivé povahy!

Keď už hovorím o rodičoch a hovorím o volovínách… ktoré sa navzájom vždy nevylučujú, rád by som zmienil zvláštny typ voloviny, ktorá sa v tejto krajine udomácnila za posledných tridsať rokov. Nemožno ju nazvať inak ako „uctievaním detí“. Ide o uctievanie detí. Čítať ďalej

Robert Cialdini, uznávaný psychológ a autor knihy „Influence: The Power of Persuasion“ – „Vplyv: Sila presviedčania“ (možno najlepšia kniha napísaná na túto tému) identifikoval šesť základných pravidiel, ktoré používajú politici, predajcovia a šarlatáni, aby iných presvedčili. Všetky sú šikovne použite v knihe Rhondy Byrneovej…

Článok bol premiestnený na stránky magazínu In Vivo.

Mohlo by vás zaujať:

Veda a hľadanie šťastia (II. Bohatstvo, zvykanie si a jednoduché východiská)  TU!

Článok nájdete na stránkach magazínu In Vivo.

Mohlo by vás zaujať:

Richard Wiseman: Veda a hľadanie šťastia (I. Mýty pop-psychológie) tu

Všetky divé zvieratá musia byť čosi ako prirodzení štatistici, hľadajúci vzorce v zdanlivej náhodnosti prírody keď zháňajú potravu alebo sa snažia vyhnúť predátorom. Môžu urobiť dva typy omylov: môžu zlyhať v spozorovaní vzorca, ktorý existuje, alebo spozorovať vzorec tam, kde žiaden nie je, a to je povera.

Pred šesťdesiatimi rokmi americký psychológ B. F. Skinner skúmal správanie holubov. Odmeňoval ich jedlom keď sa naučili chytiť do zobáka kľúč v kŕmiacom aparáte. Ale potom Skinner nastavil aparáty tak, aby holuby odmeňovali jedlom náhodne. Takže jediné, čo museli holuby urobiť, bolo čakať. Ale neurobili to. Namiesto toho väčšina z nich si vyvinula čosi, čo Skinner nazval „poverčivým správaním“.

Napríklad keď daný holub zhodou okolností pozrel ponad svoje ľavé plece a zhodou okolností práve vtedy odmeňovací mechanizmus klikol, zviera nadobudlo presvedčenie, že práve pozretie ponad ľavé plece mu prinieslo potravu, a tak to skúsilo ešte raz. Čistým šťastím, odmeňovací mechanizmus poskytol potravu znova v tomto čase. Holuba to utvrdilo v presvedčení, že pohľad ponad ľavé plece mu prináša potravu. A tak holub pokračoval a pokračoval, až sa z neho stal maniak v pozeraní sa ponad ľavé plece.

Ľudia si nemusia viesť o nič nie lepšie než holuby.

Pre ŽVV preložil D.V.

Obrázok: http://www.kinderas.com/2011/01/superstition-part-1-patterns.html

Mohlo by vás zaujímať:

Francis Bacon: Večný omyl ľudského úsudku tu

Slovenské titulky spustíte kliknutím na ikonu v tvare “CC” v pravej časti spodnej lišty videa. Ak vám ju nezobrazí v rámci stránky ŽVV, dvojklikom si video zobrazíte cez YouTube, a tam sa ikonka “CC” zobrazí.

Michael Shermer je historik vedy, autor a jedna z vedúcich osobností skepticizmu vo svete.

Preložil: A. Z.

Mohlo by vás zaujať:

Carl Sagan: Drak v mojej garáži tu

Michael Shermer: Prečo múdri ľudia veria zvláštnym veciam tu

Francis Bacon: Večný omyl ľudského úsudku tu

Navyše, poznatky a skúmanie pomáhajú povzbudzovať úžas – neničia ho. Akékoľvek sú naše chute, vo všeobecnosti vieme vychutnať také veci ako hudba, umenie alebo víno viac, keď im aspoň trochu rozumieme. Čítame o našich obľúbených spevákoch alebo umelcoch pretože cítime, že môžeme ich tvorbu viac oceniť, keď spoznáme ako myslia a čo vkladajú do svojej práce. Závratné potešenie a zvedavosť, ktoré pramenia v údive nad krásou tohto vesmíru sú obohatené, nie ochudobnené zákonmi a faktami, ktoré nám veda ponúka na prehĺbenie nášho porozumenia. Nápodobne, psychologické triky v pozadí mnohých zdanlivo paranormálnych udalostí sú v skutočnosti viac fascinujúce než vysvetlenia „z iného sveta“ presne preto, že sú z tohto sveta a prezrádzajú nám čosi o tom, aké sme bohaté a komplexné a záhadné bytosti, že sa necháme presvedčiť takýmito klamami a podvodmi, alebo že sa ich v prvom rade chceme dopúšťať. Ak čítate túto knihu, zaujímajú vás schopnosti ľudskej mysle. Nič tak neochudobňuje či neuráža tieto schopnosti než nástojenie, že sú nadprirodzené. Lacné odpovede sú pre tých, ktorí lacno premýšľajú.

Čítať ďalej

Chcete zlepšiť dôležitý aspekt vášho života? Povedzme vašu váhu, nájsť si perfektného partnera, získať prácu svojich snov, alebo byť jednoducho šťastnejším? Vyskúšajte toto jednoduché cvičenie:

Zavrite oči a predstavte si svoje nové ja. Pomyslite, ako dobre by ste vyzerali v tých tesných džínsoch, randiac s Bradom Pittom alebo Angelinou Jolie, sediac v luxusnom koženom kresle , alebo na vrchole rebríčka funkcií vo vašej firme, alebo chlipkajúc piña coladu, kým vám jemné vlny Karibiku jemne omývajú chodidlá.

Dobrá správa je, že tento typ cvičenia odporúča industria svojpomoci („self-help“) už roky. Zlá správa je, že veľké množstvo výskumov dnes ukazuje, že takéto cvičenia sú prinajlepšom neefektívne a prinajhoršom škodlivé. Čítať ďalej

Pred pár rokmi vyhral jeden muž prvú cenu v španielskej štátnej lotérii na tiket končiaci číslom „48“. Hrdý na svoj výkon odhalil teóriu, vďaka ktorej zbohatol. „Sedem nocí sa mi snívalo o čísle sedem,“ povedal, „a sedem krát sedem je 48.“ Tí z nás, ktorí ovládajú násobilku lepšie, sa môžu pobaviť Španielovou chybou, ale všetci si vytvárame vlastný obraz sveta a ten potom používame nato, aby sme ním filtrovali a spracovávali naše vnemy, aby sme dali zmysel tomu moru dát, ktoré na nás doráža v každodennom živote. A často sa pritom dopúšťame chýb, ktoré možno nie sú tak zjavné ako tá Španielova, ale sú rovnako významné.

Že sa naša intuícia zle orientuje v situáciách, v ktorých existuje neistota, bolo známe už v tridsiatych rokoch, keď vedci zistili, že ľudia nie sú schopní ani vytvoriť postupnosť čísel, ktorá je z matematického hľadiska náhodná, ani spoľahlivo rozoznať, či predložená postupnosť náhodná je. Behom niekoľko posledných desaťročí vznikol celý nový vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom toho, ako ľudia usudzujú a ako sa rozhodujú, keď sa vysporiadávajú s nedokonalými alebo neúplnými informáciami. Výskum v tomto odbore ukázal, že keď je v hre náhoda, ľudský úsudok je často celkom nespoľahlivý. Tieto závery sa opierajú ako o radu výsledkov z matematiky a tradičných vied, tak o kognitívnu psychológiu, behavioristickú ekonómiu a modernú neurológiu. A napriek tomu, že boli posvecené nobelovou cenou (za ekonómiu), ich dôsledky neprenikli z akademických kruhov medzi obyčajných smrteľníkov.

Čítať ďalej

Keď ma prijali na vysokú školu a sadol som do popísaných drevených lavíc, po pár mesiacoch som so zdesením zistil, že patrím medzi podpriemerných. Na vysokú školu som sa dostal z „klasickej strednej“ a reakcie iných spolužiakov ma privádzali do hlbokej depresie. Po nociach som doháňal zameškané, nič nepomáhalo. Zdalo sa mi, že moje reakcie boli povrchné a iní sa javili ako bezodná studnica dobrých nápadov. Kým sa mi do rúk nedostala útla kniha. Na jej obálke sa usmieval a bubnoval nejaký chlapík. Richard Feynman.

Článok nájdete na stránkach In Vivo magazínu TU.

Mohlo by Vás zaujať: Richard Feynman: Nedesí ma to (o pochybnostiach, neistote a ich vplyve na svetonázor človeka) https://zivotvesmir.wordpress.com/2010/11/08/235/

%d bloggers like this: