Category: Inšpirácia


Zomrieme a to nás robí tými šťastnými. Väčšina ľudí nikdy neumrie, pretože sa nikdy nenarodí. Potenciálni ľudia, ktorí by mohli byť na mojom mieste, ale ktorí v skutočnosti nikdy neuvidia denné svetlo, prevýšia zrnká piesku na Sahare.

Čítať ďalej

Reklamy

Článok bol presunutý na adresu: http://invivomagazin.sk/vesmir-v-jednom-riadku_210.htm

Úvod:

“Chemické prvky vesmíru vznikajú v ohnivom vnútri hustých hviezd, ktoré končia svoje životy obrovskými explóziami a obohacujú tým svoje galaxie chemickým arzenálom života, ako ho poznáme. Výsledok? Štyri najbežnejšie chemicky aktívne prvky vo vesmíre – vodík, kyslík, uhlík a dusík – sú tiež štyrmi najbežnejšími prvkami života na Zemi. Nielen, že my sme vo vesmíre. Vesmír je v nás.”

Neil deGrasse Tyson

99 percent hmoty ľudského tela sa skladá zo 6 prvkov: tieto štyri spomenuté + vápnik a fosfor.
Wikipedia


PREPIS:

Pred troma rokmi sme v lete mali prenajatý karavan a parkovali veľmi ďaleko od mesta. V noci bola vonku obyčajne čiernočierna tma. Sľúbil som, že nebudem fajčiť vo vnútri a tak som okolo jednej vyšiel von zapáliť si. Po pár minútach státia v tme som si uvedomil, že ruku si vidím dosť zreteľne a napadlo ma, že predošlé noci to tak nebolo. Pozerám teda hore, aby som uvidel svietiť Mesiac v splne. Ale Mesiac tam vôbec nebol.

Čítať ďalej

Z tohto pohľadu by sa Zem nemusela zdať nejako zvláštna. Ale pre nás je odlišná. Pretože táto bodka, to je tu, to je domov, to sme my…

Slovenské titulky spustíte kliknutím na ikonu v tvare “CC” v pravej časti spodnej lišty videa.


Mám priateľa, ktorý je umelec. Niekedy má názory, s ktorými veľmi nesúhlasím. Pozdvihne kvet a povie: „Pozri, aký je nádherný.“ A ja súhlasím. A on povie: „Pozri, ja ako umelec môžem vidieť aký nádherný je, ale ty ako vedec všetky veci rozložíš na ich jednotlivé súčasti, takže sa stávajú nudnými.“ Ale ja si myslím, že je trochu pochabý.

Po prvé, krása, ktorú vidí on, je dostupná ostatným ľuďom a mne tiež. Verím, že – ak aj nie úplne tak fajnovo a  poeticky ako on – krásu kvetu dokážem oceniť. A zároveň vo kvete vidím oveľa viac ako on. Dokážem si predstaviť bunky, ich komplikované deje, ktoré taktiež majú krásu. Krása nie je iba v jednej dimenzii, na jednom centimetri, ale aj v menších dimenziách. Vnútorná štruktúra a taktiež procesy. Skutočnosť, že farby a kvet sa vyvinuli, aby lákali hmyz, aby ich opelil, je zaujímavá. Znamená to, že hmyz vidí ich farby.

Vzbudzuje to otázku: Nachádza sa tento estetický zmysel aj u nižších foriem? Prečo je estetický? Rôzne druhy zaujímavých otázok. Takže veda, resp. vedomosti iba napomáhajú pocitu nadšenia, záhadnosti a úžasu z kvetu. Iba napomáhajú.

 

Pre ŽVV preložil D.V.

Obrázok: http://kayleor.deviantart.com/art/The-Flower-26452957?q=boost%3Apopular%20in%3Aphotography%2Fnature%20flower&qo=7

Mohlo by vás zaujať:

Matematický kľúč ku kráse: Fibonacci a zlatý rez tu

Richard Feynman: Nedesí ma to (pochybnosti a neistota) tu

 

Keď ma prijali na vysokú školu a sadol som do popísaných drevených lavíc, po pár mesiacoch som so zdesením zistil, že patrím medzi podpriemerných. Na vysokú školu som sa dostal z „klasickej strednej“ a reakcie iných spolužiakov ma privádzali do hlbokej depresie. Po nociach som doháňal zameškané, nič nepomáhalo. Zdalo sa mi, že moje reakcie boli povrchné a iní sa javili ako bezodná studnica dobrých nápadov. Kým sa mi do rúk nedostala útla kniha. Na jej obálke sa usmieval a bubnoval nejaký chlapík. Richard Feynman.

Článok nájdete na stránkach In Vivo magazínu TU.

Mohlo by Vás zaujať: Richard Feynman: Nedesí ma to (o pochybnostiach, neistote a ich vplyve na svetonázor človeka) https://zivotvesmir.wordpress.com/2010/11/08/235/

Židovské sväté písmo nádherne ilustuje vývoj od náboženstva strachu ku náboženstvu morálky, ktorý pokračuje v Novom Zákone. Náboženstvá všetkých civilizovaných ľudí, predovšetkým tých z Orientu, sú primárne náboženstvami morálky. Vývoj od náboženstva strachu ku náboženstvu morálky je veľkým krokom v živote národa. Že sú primitívne náboženstvá založené jedine na strachu a náboženstvá civilizovaných ľudí iba na morálke je predsudok, voči ktorému sa musíme mať napozore. Pravda je, že všetky sú prechodnými typmi s tým rozdielom, že na vyššej spoločenskej úrovni prevláda náboženstvo morálky.

Všetky tieto typy majú spoločný antropomorfný charakter ich koncepcie Boha. Túto hranicu naozaj prekročí iba chápanie jedincov, ktorí dostali do vienka výnimočné vlastnosti, a mimoriadne veľkodušné spoločenstvá. Ale existuje tretí stupeň náboženského zážitku, ktorý patrí im všetkým, hoci ho málokedy nachádzame v čistej podobe. Čítať ďalej

V roku 1202 Leonardo z Pisy, známejší ako Fibonacci, odkryl súvislosť vyplývajúcu zo štúdia matematiky, prírody a umenia. Nielenže Fibonacci oboznámil kresťanský svet s arabskými číslicami, ktoré používame dodnes, ale taktiež predstavil zdanlivo banálny problém ohľadom  králikov. Fibonacci chcel vedieť koľko sa z jedného páru králikov narodí za jeden rok. Predpokladal, že začínajúc januárom  a pokračujúc každým ďalším mesiacom, každý dospelý pár králikov bude mať nový pár králikov. Zatiaľ čo pracoval na výsledku všimol si opakujúci sa vzor. Počet párov králikov narastal každý mesiac v určitom slede. Jeden, dva, tri, päť, osem, trinásť, dvadsaťjeden a tak ďalej. Každé číslo v tomto rade sa rovná súčtu dvoch predchádzajúcich čísel. Tri plus päť sa rovná osem, päť plus osem sa rovná trinásť a tak ďalej. Tieto čísla narastajúce do nekonečna sú známe ako Fibonacciho rad. Čítať ďalej

Záverom by som chcel povedať, že podľa môjho názoru nemôže byť pre mladého prírodovedca nič lepšie ako cesta do vzdialených krajín. Sir J. Herschel hovorí, že človek potrebuje k plnému životu aj iné veci ako len najnutnejšie potreby života. Je to práve cestovanie, ktoré tieto ostatné potreby plne ukája. Vzrušenie nad novými vecami a nádej na úspech človeka povzbudzujú k intenzívnejšej práci. A keďže množstvo samostatných, nesúvislých faktov stratí zanedlho na zaujímavosti, človeka to núti porovnávať a zovšeobecňovať. Naproti tomu sa však cestovateľ zdrží na každom mieste iba krátko: musí sa preto obyčajne uspokojiť opisom iba letmých dojmov a nemá čas na dôkladné pozorovanie. Z tohto pramení snaha – a pozoroval som to sám na sebe – neprestajne vypĺňať široké medzery v znalostiach nepresnými a povrchnými dohadmi.

Čítať ďalej

Pokiaľ očakávate, že vám veda dá všetky odpovede na úžasné otázky ako: „Čo sme?“, „Kam smerujeme?“, „Aký je zmysel vesmíru?“ atď…,  tak si myslím, že  o tieto ilúzie môžete ľahko prísť a skúsite hľadať nejaké mystické odpovede. Ako naši vedci môžu prijímať mystické odpovede, to ja neviem, lebo celá podstata je pochopiť… Ale, nechajme to tak… Nerozumiem tomu. Nech je to akokoľvek. Tak, ako to vidím ja, čo robíme, je, že objavujeme, snažíme sa zistiť o svete tak veľa, ako len dokážeme. Ľudia sa ma pýtajú: „Hľadáte konečné zákony fyziky?“. Nie nehľadám. Snažím sa len zistiť viac o svete, a ak sa to vyvinie tak, že existuje jednoduchý, konečný zákon fyziky, ktorý vysvetľuje všetko, tak budiš. Bolo by veľmi pekné odhaliť ho. Ak to dopadne tak, že to bude ako cibuľa s miliónmi vrstiev, až budeme chorí a unavení už len z pohľadu na všetky tie vrstvy, tak nech je tak. Ale akokoľvek to dopadne, je to príroda, je to tam, a ona sa nám ukáže taká aká je.

Čítať ďalej

%d bloggers like this: