Category: Povaha vedy


Je veda len inou formou viery? Sú vedci len veriaci vo svoj materializmus a akú hodnotu má vedecké poznanie? Na to sa snaží odpovedať toto video.

Od priateľov na http://www.pouzimerozum.sk, šírte ďalej 🙂

Reklamy

 

– Že či ja verím v UFO alebo mimozemských návštevníkov? Nemám povolenie zodpovedať na túto otázku. (smiech)

Čítať ďalej

Šesť ďalších priestorových dimenzií

Aj keď vylepšené technológie umožňujú široké možnosti pozorovaní, nemusíme nevyhnutne zavrhnúť teórie, ktoré robili úspešné predpovede pre veľkostné škály a energie alebo rýchlosti a hustoty, ktoré boli v minulosti dostupné. Vedecké teórie v skutočnosti rastú a expandujú aby absorbovali pribúdanie poznatkov, pričom si zachovávajú spoľahlivé prvky dávnejších myšlienok. Čítať ďalej

Predložím vám tvrdenie, ktoré som načrtol včera. Fakt je, že výskum kmeňových buniek, ako si je iste veľa ľudí v tejto miestnosti vedomých, je jeden z najsľubnejších odvetví v biológii s potenciálom vytvárať liečebné metódy. A nieje podporovaný na štátnej úrovni pre dôvody, ktoré sú náboženské, hlavne preto, že máme predstavu založenú na skôr neurčitej znalosti teológie, že v každom  oplodnenom vajíčku je duša. A nemôžete uprednostniť záujem jednej duše pred druhou dokonca aj keď jedna je v petriho miske a druhá v mužovi s Parkinsonovou chorobou. Čítať ďalej

Šesťdesiatdeväťročný, od roku 1979 lucasovský profesor matematiky na Univerzite v Cambridge (tento post zastával aj Isaac Newton) Stephen Hawking, je svetoznámy intelektuálny idol, považovaný za jedného z najskvelejších

Umberto Eco napáda najnovšiu knihu Stephena Hawkinga a Leonarda Mlodinowa.

teoretických fyzikov od dôb Einsteina. Od mladosti trpí nevyliečiteľne ťažkou Lou Gehrigovou chorobou motorického neurónu, svalovou distrofiou označovanou ALS (amyotrofická laterárna skleróza), a preto je už vyše 40 rokov pripútaný na invalidný vozík. Hovorí a píše iba cez špeciálne elektronické pomôcky (frekvenciou asi 10 – 15 slov za minútu). Jeho populárnovedecké knihy sú známe po celom svete, a viaceré sme preložili aj do slovenčiny, ako napríklad Stručná história časualebo Vesmír v orechovej škrupinke. Zhruba pred tromi týždňami sa na našich pultoch objavil ďalší slovenský preklad (Kapišinský, Kapišinská) jeho najnovšej knihy Veľký plán (ďalej ibaVP) z vydavateľstva Slovart. VP v printových médiách prekvapivo napadol známy taliansky spisovateľ profesor Umberto Eco. Čítať ďalej

         

     Etická norma sa môže udržovať v populácii dvoma spôsobmi. Môže pretrvávať tým, že zvyšuje fitnes jedincov, ktorí sa ňou riadia. V najjednoduchšom prípade by to bol dôsledok recipročného altruizmu – akéhosi výpočtu, ktorý je vlastne implicitný aj v takých univerzálnych morálnych prikázaniach ako je „nerob svojmu blížnemu to, čo chceš aby on nerobil tebe“. Ale môže sa tiež jednať o silno virulentný mém, ktorý sa šíri populáciou aj vtedy, ak znižuje fitnes tých jedincov, čo sú ním infikovaní. Princíp minimalizácie utrpenia, založený na empatii, kombinuje biologický i kultúrny príspevok. Empatia ako biologická črta by bola jedným z tých abstraktných mentálnych „poštových schránok“, o ktorých už bola zmienka, ktorá môže byť zaplnená buď súcitom, charitou a obetavosťou, alebo závisťou, pomstivosťou či zlomyseľnou krutosťou. … Čítať ďalej

Úvod:

“Chemické prvky vesmíru vznikajú v ohnivom vnútri hustých hviezd, ktoré končia svoje životy obrovskými explóziami a obohacujú tým svoje galaxie chemickým arzenálom života, ako ho poznáme. Výsledok? Štyri najbežnejšie chemicky aktívne prvky vo vesmíre – vodík, kyslík, uhlík a dusík – sú tiež štyrmi najbežnejšími prvkami života na Zemi. Nielen, že my sme vo vesmíre. Vesmír je v nás.”

Neil deGrasse Tyson

99 percent hmoty ľudského tela sa skladá zo 6 prvkov: tieto štyri spomenuté + vápnik a fosfor.
Wikipedia


PREPIS:

Pred troma rokmi sme v lete mali prenajatý karavan a parkovali veľmi ďaleko od mesta. V noci bola vonku obyčajne čiernočierna tma. Sľúbil som, že nebudem fajčiť vo vnútri a tak som okolo jednej vyšiel von zapáliť si. Po pár minútach státia v tme som si uvedomil, že ruku si vidím dosť zreteľne a napadlo ma, že predošlé noci to tak nebolo. Pozerám teda hore, aby som uvidel svietiť Mesiac v splne. Ale Mesiac tam vôbec nebol.

Čítať ďalej

Mám priateľa, ktorý je umelec. Niekedy má názory, s ktorými veľmi nesúhlasím. Pozdvihne kvet a povie: „Pozri, aký je nádherný.“ A ja súhlasím. A on povie: „Pozri, ja ako umelec môžem vidieť aký nádherný je, ale ty ako vedec všetky veci rozložíš na ich jednotlivé súčasti, takže sa stávajú nudnými.“ Ale ja si myslím, že je trochu pochabý.

Po prvé, krása, ktorú vidí on, je dostupná ostatným ľuďom a mne tiež. Verím, že – ak aj nie úplne tak fajnovo a  poeticky ako on – krásu kvetu dokážem oceniť. A zároveň vo kvete vidím oveľa viac ako on. Dokážem si predstaviť bunky, ich komplikované deje, ktoré taktiež majú krásu. Krása nie je iba v jednej dimenzii, na jednom centimetri, ale aj v menších dimenziách. Vnútorná štruktúra a taktiež procesy. Skutočnosť, že farby a kvet sa vyvinuli, aby lákali hmyz, aby ich opelil, je zaujímavá. Znamená to, že hmyz vidí ich farby.

Vzbudzuje to otázku: Nachádza sa tento estetický zmysel aj u nižších foriem? Prečo je estetický? Rôzne druhy zaujímavých otázok. Takže veda, resp. vedomosti iba napomáhajú pocitu nadšenia, záhadnosti a úžasu z kvetu. Iba napomáhajú.

 

Pre ŽVV preložil D.V.

Obrázok: http://kayleor.deviantart.com/art/The-Flower-26452957?q=boost%3Apopular%20in%3Aphotography%2Fnature%20flower&qo=7

Mohlo by vás zaujať:

Matematický kľúč ku kráse: Fibonacci a zlatý rez tu

Richard Feynman: Nedesí ma to (pochybnosti a neistota) tu

 

Kalendárny rok 2010 ukončíme trochu netradične a svojím spôsobom aj tak trochu slávnostne – hneď trojicou videí. Veríme, že zaujmú, nakoľko ich obsah názorne a hlavne pútavo ilustruje, o čo sa v rámci projektu ŽVV snažíme.

Taktiež sa Vám chceme poďakovať za Vašu vernosť v prvých mesiacoch existencie projektu ŽVV, a dúfame, že si ju udržíme aj v ďalšom roku.

A v neposlednom rade by sme Vám chceli do nového roku 2011 zapriať všetko dobré a veľa nových obohacujúcich skúseností a poznatkov.

ŽVV

poznámka: pre spustenie slovenských titulkov klikne na ikonu v tvare „cc“ v pravej časti spodnej lišty videa

Keby nám bolo ťažké vysloviť slovko „nevieme“, mali by sme sa prinajmenšom držať zásady „neposlušného“ (exkomunikoval ho v roku 1325 pápežJán XXII.) františkánskeho mnícha, filozofa a „prírodovedca“ Williama Occama (1288 – 1348). Ten nám okrem mnohého iného v takýchto situáciách radí „Ponenda non sunt multiplicanda sine necessitate“, teda že úvahy sa nemajú bezdôvodne komplikovať. Táto užitočná zásada je všeobecne známa ako princíp Occamovej britvy. To, že ňou obec intelektuálov niekedy pohŕda, dokazuje aj poučný prípad asi spred desiatich rokov, známy ako Sokalova mystifikácia.

 

 

Stručne povedané išlo o to, že matematický fyzik Alan Sokal z Univerzity v New Yorku poslal v roku 1994 spolu s profesorom teoretickej fyziky z Lovaňskej univerzity Jeanom Bricmontom do prestížneho časopisu pre kultúrne štúdie Social Text článok s názvom Prekročenie hraníc: K transformatívnej hermeneutike kvantovej gravitácie. Článok vyšiel až v lete 1996 s falošným, vlastne falošne skomplikovaným textom. S textom, ktorý spochybňoval objektívnosť súčasnej vedy a bol bohato presolený nezmyslami rôzneho druhu. Všetky intelektuálne balasty v tomto texte však Sokal s kolegom pozbierali a doslova opísali priamo z publikovaných a riadne recenzovaných prác (hic!) širokého spektra intelektuálov, ktorí sa pohybovali na výslní postmoderných humanitných vied. Všetke zrejme vyčítalli z prác fyzika Fritjofa Capru (Tao fyziky), resp. z prác biológa Ruperta Sheldrakea (Tao přírody) a ďalších im podobných autorov. Najprv si „sokalovci“ mysleli, že redakčná rada časopisu Social Text ich „žartík“ rýchlo odhalí. Avšak aj tá sympatizovala s postojom falzifikovaného článku hlavne v tom, že „postmoderná veda“ vyvracia „autoritárstvo a elitárstvo“ rigoróznej, vraj skostnatenej tradičnej vedy. Pret museli svoju mystifikáciu odhaliť sami vedci v inom časopise Lingua Franca (May/June 1996). Neskôr dokonca napísali i knihu s názvom Intellectual Impostures. Postmodern Philosophers Abuse of Science, v preklade Intelektuálne podvody. Zneužívanie vedy postmodernistickými filozofmi (London: Profill Books, 1999), ktorá sa stala bestsellerom.

 

Igor Kapišinský: Problém vzniku alebo veda vs. viera. In: Dušan Magdolen et al.: Hmota, život, inteligencia, vznik. Veda, 2008, str. 289.

Obrázok: Alan Sokal, zdroj http://www.guardian.co.uk/science/blog/2008/feb/25/scienceweeklyforfebruary25

%d bloggers like this: