Category: Život zvierat


Smrteľné nebezpečenstvo nemusí návštevníka divočiny postretnúť len v podobe krvilačných dravcov. Postačí na to kazuár žijúci v pralesoch Austrálie a Novej Guiney.

Je to čierny nelietavý vták, o niečo nižší ako priemerný človek, ktorý je schopný uštedriť silné, kosti drviace kopance, akými sa bráni aj jeho africký náprotivok pštros. Tento prilbatý čierny zver má okrem toho na každej nohe vyše 12 cm dlhý pazúr. Hoci je zvyčajne plachý, pokiaľ sa k nemu priveľmi priblížite, a začne vás považovať za hrozbu, zaútočí a nešťastníkovi poľahky rozpára brucho.

Čítať ďalej

Reklamy

Článok nájdete na stránkach In Vivo magazínu TU

Mohlo by vás zaujať:

A ďakujeme za ryby! (Úžasné bublinové prstence delfínov) tu!

Mačky, opice alebo ľudské bytosti môžu byť navodené aby ohli končatinu, odmietli jedlo alebo pociťovali emočné nadšenie pod vplyvom elektrických impulzov siahajúcich do hĺbky ich mozgu skrz rádiové vlny účelovo vyslané výskumníkom. – José Delgado

S nástrojom zvaným stimoceiver* nasledovala väčšina Delgadovej práce podobný vzorec. Stimuloval rôzne regióny mozgu a potom pozoroval, čo sa dialo. Veľa zo svojho výskumu opísal v knihe „Fyzická kontrola mysle: Smerom ku psychocivilizovanej spoločnosti“ (Physical Control of the Mind: Toward a Psychocivilized Society) z roku 1969. Jeden z jeho senzačnejších experimentov zahrňoval opicu zvanú Ludy. Stlačením tlačidla ju prinútil vykonať zložitý sled úkonov, ktoré zahrňovali pootočenie hlavy doprava, postavenie sa, krúženie smerom doprava, vylezenie na tyč, zlezenie, zachrčanie, zastrašovanie nižšie postavenej opice a potom pokojný návrat do skupiny opíc. Toto správanie vykonala 20 000 krát v rade.

Čítať ďalej

Všetky divé zvieratá musia byť čosi ako prirodzení štatistici, hľadajúci vzorce v zdanlivej náhodnosti prírody keď zháňajú potravu alebo sa snažia vyhnúť predátorom. Môžu urobiť dva typy omylov: môžu zlyhať v spozorovaní vzorca, ktorý existuje, alebo spozorovať vzorec tam, kde žiaden nie je, a to je povera.

Pred šesťdesiatimi rokmi americký psychológ B. F. Skinner skúmal správanie holubov. Odmeňoval ich jedlom keď sa naučili chytiť do zobáka kľúč v kŕmiacom aparáte. Ale potom Skinner nastavil aparáty tak, aby holuby odmeňovali jedlom náhodne. Takže jediné, čo museli holuby urobiť, bolo čakať. Ale neurobili to. Namiesto toho väčšina z nich si vyvinula čosi, čo Skinner nazval „poverčivým správaním“.

Napríklad keď daný holub zhodou okolností pozrel ponad svoje ľavé plece a zhodou okolností práve vtedy odmeňovací mechanizmus klikol, zviera nadobudlo presvedčenie, že práve pozretie ponad ľavé plece mu prinieslo potravu, a tak to skúsilo ešte raz. Čistým šťastím, odmeňovací mechanizmus poskytol potravu znova v tomto čase. Holuba to utvrdilo v presvedčení, že pohľad ponad ľavé plece mu prináša potravu. A tak holub pokračoval a pokračoval, až sa z neho stal maniak v pozeraní sa ponad ľavé plece.

Ľudia si nemusia viesť o nič nie lepšie než holuby.

Pre ŽVV preložil D.V.

Obrázok: http://www.kinderas.com/2011/01/superstition-part-1-patterns.html

Mohlo by vás zaujímať:

Francis Bacon: Večný omyl ľudského úsudku tu

Možno úplne najpozoruhodnejším pozemným vtáctvom dneška sú zoborožky. Patria medzi zoborožce, obvykle tropické stromové vtáky živiace sa ovocím alebo hmyzom. Na veľkých ohnutých zobákoch im nezriedka vyrastajú ozdoby v podobe rohov alebo  prilbovitých výrastkov. Samotné zoborožky podobne ako všetky dosiaľ zmienené vtáčie druhy však patria k veľmi neochotným letcom. Na druhej strane hopkanie, čo je pozemný spôsob pohybu väčšiny lietavých vtákov, nahradili kráčaním a behaním, a to až do rýchlosti 30 km/h. Taktiež zamenili rastlinnú potravu za rôzne malé stavovce do veľkosti zajaca, ďalej bezstavovce a príležitostne aj mrciny. Sú pomerne veľké, až meter vysoké a 6 kg ťažké.

Čítať ďalej

O tienistých stránkach živočíšnej ríše človek akoby nechcel vedieť. Všeobecne známe je len parazitovanie kukučiek v cudzích hniezdach, prípadne skutočnosť, že levie samce po zvrhnutí predošlého pána svorky zabijú jeho mláďatá, aby sa skôr dočkali vlastného potomstva. A to je

iba špička ľadovca. V prírode je smerodajná predovšetkým schopnosť rozmnožiť vlastné gény. Inštinkty a sklony k istým črtám správania, ktoré k tomu prispievajú, chvály hodné alebo nie, sa šíria práve z tohto dôvodu.

Fekálne záležitosti

V blízkosti jednej výskumnej stanice v severovýchodnom Peru bol v novembri 2001 po prvý raz spozorovaný nový spôsob obživy

leňochov dvojprstých. Čítať ďalej

%d bloggers like this: