Tag Archive: Človek


Celú prednášku aj so slovenskými titulkami je možné si pozrieť na adrese:

http://www.ted.com/talks/lang/eng/sam_harris_science_can_show_what_s_right.html

 PREKLAD :

     Dobre, zamyslime sa nad tým, ako hovoríme o jedle. Nikdy by som sa nepokúšal presviedčať Vás, že existuje iba jedno zdravé jedlo. Je nepochybne cela škála surovín, ktoré sú zložkami zdravej stravy. Ale predsa len existuje jasný rozdiel medzi jedlom a jedom. Skutočnosť, že je veľa správnych odpovedí na otázku: „Čo je jedlo?“, nás nenúti povedať, že neexistujú pravdy, ktoré by boli známe, o ľudskej výžive. Mnohí ľudia sa obávajú, že všeobecná morálka by si vyžadovala morálne pravidlá, ktoré by nepripustili žiadne výnimky.

Čítať ďalej

Reklamy

Píše Richard Darwkins: 

Tu je zaujímavá úvaha od Stevena Granta.

Na púštnej rovine v Tanzánii, v tieni sopky Ol Donyo Lengai, stojí duna tvorená sopečným popolom. Krásne na nej je, že sa fyzicky hýbe. Je čímsi, čo sa odborne nazýva barchan, a celá sa hýbe naprieč púšťou severným smerom rýchlosťou 17 metrov za rok. Zachováva si svoj polmesiacovitý tvar a hýbe sa v smere svojich „rohov“. Čo sa deje je, že vietor na zadnej strane posúva piesok hore do mierneho svahu, a potom každé zrnko piesku dosiahne vrchol hrany, skotúľa sa dole do vnútra polmesiaca, a tak sa celá duna pohybuje.

Steven Grant zdôrazňuje, že vy aj ja sme viac na spôsob vlny než na spôsob čohosi stáleho. Čítať ďalej

Smrteľné nebezpečenstvo nemusí návštevníka divočiny postretnúť len v podobe krvilačných dravcov. Postačí na to kazuár žijúci v pralesoch Austrálie a Novej Guiney.

Je to čierny nelietavý vták, o niečo nižší ako priemerný človek, ktorý je schopný uštedriť silné, kosti drviace kopance, akými sa bráni aj jeho africký náprotivok pštros. Tento prilbatý čierny zver má okrem toho na každej nohe vyše 12 cm dlhý pazúr. Hoci je zvyčajne plachý, pokiaľ sa k nemu priveľmi priblížite, a začne vás považovať za hrozbu, zaútočí a nešťastníkovi poľahky rozpára brucho.

Čítať ďalej

Život je materiálnej povahy, ale má jedinečné vlastnosti spočívajúce v jeho organizácii, nie v jeho hmote alebo mechanike. Človek vznikol ako výsledok organickej evolúcie a jeho bytie aj aktivity sú taktiež materialistické, no ľudský druh má spomedzi všetkých foriem života vlastnosti jemu jedinečné, ako nadstavbu k unikátnym vlastnostiam života v rámci všetkých foriem hmoty a dejov.

Čítať ďalej

Článok nájdete na stránkach In Vivo magazínu TU

Mohlo by vás zaujať:

A ďakujeme za ryby! (Úžasné bublinové prstence delfínov) tu!

Z tohto pohľadu by sa Zem nemusela zdať nejako zvláštna. Ale pre nás je odlišná. Pretože táto bodka, to je tu, to je domov, to sme my…

Slovenské titulky spustíte kliknutím na ikonu v tvare “CC” v pravej časti spodnej lišty videa.


Chcete zlepšiť dôležitý aspekt vášho života? Povedzme vašu váhu, nájsť si perfektného partnera, získať prácu svojich snov, alebo byť jednoducho šťastnejším? Vyskúšajte toto jednoduché cvičenie:

Zavrite oči a predstavte si svoje nové ja. Pomyslite, ako dobre by ste vyzerali v tých tesných džínsoch, randiac s Bradom Pittom alebo Angelinou Jolie, sediac v luxusnom koženom kresle , alebo na vrchole rebríčka funkcií vo vašej firme, alebo chlipkajúc piña coladu, kým vám jemné vlny Karibiku jemne omývajú chodidlá.

Dobrá správa je, že tento typ cvičenia odporúča industria svojpomoci („self-help“) už roky. Zlá správa je, že veľké množstvo výskumov dnes ukazuje, že takéto cvičenia sú prinajlepšom neefektívne a prinajhoršom škodlivé. Čítať ďalej

Pred pár rokmi vyhral jeden muž prvú cenu v španielskej štátnej lotérii na tiket končiaci číslom „48“. Hrdý na svoj výkon odhalil teóriu, vďaka ktorej zbohatol. „Sedem nocí sa mi snívalo o čísle sedem,“ povedal, „a sedem krát sedem je 48.“ Tí z nás, ktorí ovládajú násobilku lepšie, sa môžu pobaviť Španielovou chybou, ale všetci si vytvárame vlastný obraz sveta a ten potom používame nato, aby sme ním filtrovali a spracovávali naše vnemy, aby sme dali zmysel tomu moru dát, ktoré na nás doráža v každodennom živote. A často sa pritom dopúšťame chýb, ktoré možno nie sú tak zjavné ako tá Španielova, ale sú rovnako významné.

Že sa naša intuícia zle orientuje v situáciách, v ktorých existuje neistota, bolo známe už v tridsiatych rokoch, keď vedci zistili, že ľudia nie sú schopní ani vytvoriť postupnosť čísel, ktorá je z matematického hľadiska náhodná, ani spoľahlivo rozoznať, či predložená postupnosť náhodná je. Behom niekoľko posledných desaťročí vznikol celý nový vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom toho, ako ľudia usudzujú a ako sa rozhodujú, keď sa vysporiadávajú s nedokonalými alebo neúplnými informáciami. Výskum v tomto odbore ukázal, že keď je v hre náhoda, ľudský úsudok je často celkom nespoľahlivý. Tieto závery sa opierajú ako o radu výsledkov z matematiky a tradičných vied, tak o kognitívnu psychológiu, behavioristickú ekonómiu a modernú neurológiu. A napriek tomu, že boli posvecené nobelovou cenou (za ekonómiu), ich dôsledky neprenikli z akademických kruhov medzi obyčajných smrteľníkov.

Čítať ďalej

http://plus.joj.sk/plus-tv-archiv/lampa/08-01-2009/1838344.html

Diskusia na tému „Čo je živé a čo neživé?“.  Hosťami relácie sú slovenskí vedci Jozef Nosek – biochemik, Vladimír Černý – fyzik, Martin Mojžiš- fyzik a Ľubomír Tomáška – biológ.

Obrázok: http://scienceblogs.com/bioephemera/itohsmiles.jpg

Pre ŽVV pripravil M.F.

Milovníci jazyka vedia, že existuje slovo pre akýkoľvek typ strachu. Bojíte sa vína? Potom máte oenofóbiu. Ste celý roztrasený pri cestovaní vlakom? Potom trpíte siderodromofóbiou. Mať obavy zo svojej svokry je znakom penterofóbie, a keď vás sužuje strach z nebezpečenstva, že sa vám arašidové maslo prilepí ku podnebiu vašich úst, znamená to arachibutyrofóbiu. A potom tu ešte je postihnutie Franklina Delana Roosvelta, strach zo seba samého, fobofóbia.

Ale presne tak ako nemať slovo pre nejakú emóciu neznamená, že taká emócia neexistuje, mať slovo pre nejakú emóciu ešte neznamená, že taká aj existuje. Pozorovatelia jazyka, verbivory a tí, čo rozprávajú predlhé slová, milujú výzvy. Ich predstavou príjemne stráveného času je hľadanie najkratšieho slova, ktoré obsahuje všetky samohlásky v abecednom poradí alebo napísať román bez jediného písmena e. Ešte ďalším pôžitkom lexikológov je hľadanie názvov hypotetických strachov. V tom tkvie pôvod všetkých týchto nepravdepodobných fóbií. Skutoční ľudia sa nechvejú pri akomkoľvek ľubozvučnom náznaku gréckeho alebo latinského koreňa slova. Strach a fóbie spadajú do krátkej a univerzálnej listiny.

Hady a pavúky sú vždy hrôzostrašné. Sú to najbežnejšie objekty strachu a odporu v štúdiách fóbií u vysokoškolských študentov, a boli nimi dlho v našej evolučnej minulosti. Čítať ďalej

%d bloggers like this: