Píše Richard Darwkins: 

Tu je zaujímavá úvaha od Stevena Granta.

Na púštnej rovine v Tanzánii, v tieni sopky Ol Donyo Lengai, stojí duna tvorená sopečným popolom. Krásne na nej je, že sa fyzicky hýbe. Je čímsi, čo sa odborne nazýva barchan, a celá sa hýbe naprieč púšťou severným smerom rýchlosťou 17 metrov za rok. Zachováva si svoj polmesiacovitý tvar a hýbe sa v smere svojich „rohov“. Čo sa deje je, že vietor na zadnej strane posúva piesok hore do mierneho svahu, a potom každé zrnko piesku dosiahne vrchol hrany, skotúľa sa dole do vnútra polmesiaca, a tak sa celá duna pohybuje.

Steven Grant zdôrazňuje, že vy aj ja sme viac na spôsob vlny než na spôsob čohosi stáleho. Čítať ďalej →