Tag Archive: Matematika


Článok bol presunutý na adresu: http://invivomagazin.sk/vesmir-v-jednom-riadku_210.htm

Zdá sa, že kozmológovi Maxovi Tegmarkovi sa pozdávajú radikálne vysvetlenia reality. A to isté platí ohľadom matematiky. Namiesto toho, aby iba akceptoval matematický poriadok vo svete, pokúšal sa zistiť, prečo existuje a skadiaľ prichádza. Myslí si, že našiel riešenie.

Čítať ďalej

Pred pár rokmi vyhral jeden muž prvú cenu v španielskej štátnej lotérii na tiket končiaci číslom „48“. Hrdý na svoj výkon odhalil teóriu, vďaka ktorej zbohatol. „Sedem nocí sa mi snívalo o čísle sedem,“ povedal, „a sedem krát sedem je 48.“ Tí z nás, ktorí ovládajú násobilku lepšie, sa môžu pobaviť Španielovou chybou, ale všetci si vytvárame vlastný obraz sveta a ten potom používame nato, aby sme ním filtrovali a spracovávali naše vnemy, aby sme dali zmysel tomu moru dát, ktoré na nás doráža v každodennom živote. A často sa pritom dopúšťame chýb, ktoré možno nie sú tak zjavné ako tá Španielova, ale sú rovnako významné.

Že sa naša intuícia zle orientuje v situáciách, v ktorých existuje neistota, bolo známe už v tridsiatych rokoch, keď vedci zistili, že ľudia nie sú schopní ani vytvoriť postupnosť čísel, ktorá je z matematického hľadiska náhodná, ani spoľahlivo rozoznať, či predložená postupnosť náhodná je. Behom niekoľko posledných desaťročí vznikol celý nový vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom toho, ako ľudia usudzujú a ako sa rozhodujú, keď sa vysporiadávajú s nedokonalými alebo neúplnými informáciami. Výskum v tomto odbore ukázal, že keď je v hre náhoda, ľudský úsudok je často celkom nespoľahlivý. Tieto závery sa opierajú ako o radu výsledkov z matematiky a tradičných vied, tak o kognitívnu psychológiu, behavioristickú ekonómiu a modernú neurológiu. A napriek tomu, že boli posvecené nobelovou cenou (za ekonómiu), ich dôsledky neprenikli z akademických kruhov medzi obyčajných smrteľníkov.

Čítať ďalej

V roku 1202 Leonardo z Pisy, známejší ako Fibonacci, odkryl súvislosť vyplývajúcu zo štúdia matematiky, prírody a umenia. Nielenže Fibonacci oboznámil kresťanský svet s arabskými číslicami, ktoré používame dodnes, ale taktiež predstavil zdanlivo banálny problém ohľadom  králikov. Fibonacci chcel vedieť koľko sa z jedného páru králikov narodí za jeden rok. Predpokladal, že začínajúc januárom  a pokračujúc každým ďalším mesiacom, každý dospelý pár králikov bude mať nový pár králikov. Zatiaľ čo pracoval na výsledku všimol si opakujúci sa vzor. Počet párov králikov narastal každý mesiac v určitom slede. Jeden, dva, tri, päť, osem, trinásť, dvadsaťjeden a tak ďalej. Každé číslo v tomto rade sa rovná súčtu dvoch predchádzajúcich čísel. Tri plus päť sa rovná osem, päť plus osem sa rovná trinásť a tak ďalej. Tieto čísla narastajúce do nekonečna sú známe ako Fibonacciho rad. Čítať ďalej

%d bloggers like this: