Tag Archive: Myslenie


Pred pár rokmi vyhral jeden muž prvú cenu v španielskej štátnej lotérii na tiket končiaci číslom „48“. Hrdý na svoj výkon odhalil teóriu, vďaka ktorej zbohatol. „Sedem nocí sa mi snívalo o čísle sedem,“ povedal, „a sedem krát sedem je 48.“ Tí z nás, ktorí ovládajú násobilku lepšie, sa môžu pobaviť Španielovou chybou, ale všetci si vytvárame vlastný obraz sveta a ten potom používame nato, aby sme ním filtrovali a spracovávali naše vnemy, aby sme dali zmysel tomu moru dát, ktoré na nás doráža v každodennom živote. A často sa pritom dopúšťame chýb, ktoré možno nie sú tak zjavné ako tá Španielova, ale sú rovnako významné.

Že sa naša intuícia zle orientuje v situáciách, v ktorých existuje neistota, bolo známe už v tridsiatych rokoch, keď vedci zistili, že ľudia nie sú schopní ani vytvoriť postupnosť čísel, ktorá je z matematického hľadiska náhodná, ani spoľahlivo rozoznať, či predložená postupnosť náhodná je. Behom niekoľko posledných desaťročí vznikol celý nový vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom toho, ako ľudia usudzujú a ako sa rozhodujú, keď sa vysporiadávajú s nedokonalými alebo neúplnými informáciami. Výskum v tomto odbore ukázal, že keď je v hre náhoda, ľudský úsudok je často celkom nespoľahlivý. Tieto závery sa opierajú ako o radu výsledkov z matematiky a tradičných vied, tak o kognitívnu psychológiu, behavioristickú ekonómiu a modernú neurológiu. A napriek tomu, že boli posvecené nobelovou cenou (za ekonómiu), ich dôsledky neprenikli z akademických kruhov medzi obyčajných smrteľníkov.

Čítať ďalej

Ľudský rozum, akonáhle si osvojí stanovisko (či už ako všeobecne prijímaný názor alebo ako názor preň prijateľný) siaha po čomkoľvek, aby ho podporil a súhlasil s ním. A hoci by aj bol nájdený väčší počet a väčšia váha protirečiacich skutočností, tieto si napriek tomu nevšíma a opovrhuje nimi, alebo inak ich na základe nejakého rozdielu odsúva preč a zavrhuje preto, aby pre túto veľkú a zhubnú predpojatosť zostala autorita jeho pôvodných záverov nedotknutá.

A preto to bola dobrá odpoveď vyslovená tým, komu vo svätyni ukázali visieť obrázok tých, ktorí zložili rádový sľub keď unikali z potápajúceho sa korábu, na otázku, či konečne priznáva silu bohov: „Áno,“ a ešte raz sa opýal: „Ale kde sú namaľovaní tí, čo sa po zložení sľubu utopili?“

A takáto je cesta všetkých povier, či už v astrológii, vykladaní snov, veštbách, božských súdoch, a im podobných, v ktorých ľudia, majúc potešenie v takejto márnivosti, vyzdvihujú udalosti keď sú splnené, ale keď zlyhajú, hoci sa to stáva omnoho častejšie, nevšímajú a vypúšťajú ich zo svojej mysle. (…) Beztak, nezávisle od tohto potešenia a márnivosti, ktoré som opísal, je to typický a večný omyl ľudského úsudku byť viac dojatý a nadšený potvrdeniami ako vyvracaním; hoci by po správnosti mal k obom pristupovať rovnako nestranne a ochotne.

Francis Bacon: First Book of Aphorisms http://www.fordham.edu/halsall/mod/bacon-aphor.html

Obrázok: http://healing.about.com/od/tarot/ss/tarot-tutorial-for-beginners.htm

Pre ŽVV preložil D.V.

Pre tých z nás, ktorí sme v biznise vyvracania nezmyslov a vysvetľovania nevysvetliteľného, toto je to, čomu hovorím Ťažká Otázka: Prečo múdri ľudia veria zvláštnym veciam? Moja Jednoduchá Odpoveď sa bude zo začiatku zdať trochu paradoxná: Múdri ľudia veria zvláštnym veciam preto, že sú šikovní v obraňovaní presvedčení, ku ktorým prišli z nemúdrych dôvodov.

Príspevok bol presunutý.

Pokiaľ očakávate, že vám veda dá všetky odpovede na úžasné otázky ako: „Čo sme?“, „Kam smerujeme?“, „Aký je zmysel vesmíru?“ atď…,  tak si myslím, že  o tieto ilúzie môžete ľahko prísť a skúsite hľadať nejaké mystické odpovede. Ako naši vedci môžu prijímať mystické odpovede, to ja neviem, lebo celá podstata je pochopiť… Ale, nechajme to tak… Nerozumiem tomu. Nech je to akokoľvek. Tak, ako to vidím ja, čo robíme, je, že objavujeme, snažíme sa zistiť o svete tak veľa, ako len dokážeme. Ľudia sa ma pýtajú: „Hľadáte konečné zákony fyziky?“. Nie nehľadám. Snažím sa len zistiť viac o svete, a ak sa to vyvinie tak, že existuje jednoduchý, konečný zákon fyziky, ktorý vysvetľuje všetko, tak budiš. Bolo by veľmi pekné odhaliť ho. Ak to dopadne tak, že to bude ako cibuľa s miliónmi vrstiev, až budeme chorí a unavení už len z pohľadu na všetky tie vrstvy, tak nech je tak. Ale akokoľvek to dopadne, je to príroda, je to tam, a ona sa nám ukáže taká aká je.

Čítať ďalej

,,V roku 1990 som v Spojených štátoch po viac ako 20 rokoch začal prvý nový výskum vplyvu  psychedelických, či halucinogénnych látok na ľudí.

Tieto štúdie sa zaoberali účinkami N,N-dimetyltryptamínu, alebo DMT, extrémne krátko trvajúceho a silného psychedelika. V priebehu piatich rokov projektu som podal približne 400 dávok DMT  60-tim  dobrovoľníkom. Tento výskum sa konal na New Mexico’s School of Medicine v Albuquerque, kde som bol profesorom psychiatrie.

DMT ma priťahovalo kôvli jeho prítomnosti v našich telách. Možno nadmerná produkcia DMT, prichádzajúca z tajomnej epifýzy (poz. prekl.: šuškovité teliesko, endokrinná žľaza v mozgu), bola zapojená do prirodzene sa vyskytujúcich “psychedelických” stavov. Tieto by mohli zahŕňať narodenie, smrť, zážitky blízko prahu smrti, psychózy, a mystické zážitky. Až neskôr, keď štúdia už bola na dobrej ceste, začal som uvažovať aj o role DMT v zážitkoch tzv. “mimozemských únosov”. Čítať ďalej

Zapnutím spínača …

„V laboratóriu sme reprodukovali každý aspekt  zážitku s bohom, celú jeho podstatu, každú jeho časť, od stúpajúceho vzrušenia, po pocity extázy, pocity prítomnosti, pocitov jednoty s vesmírom. Dokážeme to experimentálne vytvoriť.“ Čítať ďalej

http://www.ted.com/talks/lang/slo/jill_bolte_taylor_s_powerful_stroke_of_insight.html

Dr. Jill Bolte Taylor  sa naskytla možnosť skúmať mozog spôsobom, aký by si určite nikto z vedcov neželal: po silnej mŕtvici bola svedkom toho, ako jej postupne odchádzajú jednotlivé funkcie mozgu – pohyb, reč, vedomie – jedna po druhej.

Prepis prednášky: Dr. Jill Bolte Taylor, mŕtvica a osvietenie… (zdroj: www.ted.com)

Viac o Dr Jill Bolte Taylor na http://drjilltaylor.com/

zdroj obrázku: http://drjilltaylor.com/resources/_wsb_210x279_Brain.jpg

Pre ŽVV pripravil M.F.

Úvodné slová

,,Ľudské myslenie stráca zmysel, keď nemá žiadny určitý cieľ.” – Michel de Montaigne, mysliteľ a humanista

,,Stojac na našom mikroskopickom úlomku zrnka piesku sa snažíme objaviť podstatu a zmysel vesmíru, ktorý v čase a priestore obklopuje náš domov. Náš prvý dojem je čosi podobné zhrozeniu. Vesmír sa nám zdá byť hrozivý kvôli jeho obrovským nezmyselným vzdialenostiam, hrozivý kvôli nepredstaviteľným časovým perspektívam, oproti ktorým je ľudská história krátka ako žmurknutie, hrozivý kvôli extrémnej samote a pre materiálnu bezvýznamnosť nášho domova vo vesmíre – milióntiny piesočného zrna zo všetkého morského piesku sveta. Ale predovšetkým, vesmír nám pripadá hrozivý pretože sa zdá byť ľahostajný voči životu podobnému tomu nášmu; emócie, ambície a úspechy, umenie a náboženstvo, všetky sa zdajú byť rovnako cudzie jeho zámeru.” – James Jeans, fyzik, matematik, astronóm

,,Som človek, nič ľudské nepovažujem za cudzie.” –  Publius Terentius Afer, dramatik

,,Veda je zaujímavá, a ak nesúhlasíte, môžete ísť do piče!” – Alun Anderson, editor New Scientist

%d bloggers like this: