Tag Archive: Povery


Nikto nemôže žiť vo svete bez toho, aby nespozoroval, že väčšina ľudí je v bohatstve tak premúdrená (akokoľvek neskúsená môže byť), že odmieta akúkoľvek radu ako osobnú urážku, kým v nešťastí nevie kam sa obrátiť, a tak prosíka a modliká o radu od kohokoľvek sa im naskytne. Žiaden plán nie je zbytočný, príliš absurdný.

 

Príspevok bol presunutý sem: http://invivomagazin.sk/baruch-spinoza-povod-a-obete-povier_410.html

Čítať ďalej

Všetky divé zvieratá musia byť čosi ako prirodzení štatistici, hľadajúci vzorce v zdanlivej náhodnosti prírody keď zháňajú potravu alebo sa snažia vyhnúť predátorom. Môžu urobiť dva typy omylov: môžu zlyhať v spozorovaní vzorca, ktorý existuje, alebo spozorovať vzorec tam, kde žiaden nie je, a to je povera.

Pred šesťdesiatimi rokmi americký psychológ B. F. Skinner skúmal správanie holubov. Odmeňoval ich jedlom keď sa naučili chytiť do zobáka kľúč v kŕmiacom aparáte. Ale potom Skinner nastavil aparáty tak, aby holuby odmeňovali jedlom náhodne. Takže jediné, čo museli holuby urobiť, bolo čakať. Ale neurobili to. Namiesto toho väčšina z nich si vyvinula čosi, čo Skinner nazval „poverčivým správaním“.

Napríklad keď daný holub zhodou okolností pozrel ponad svoje ľavé plece a zhodou okolností práve vtedy odmeňovací mechanizmus klikol, zviera nadobudlo presvedčenie, že práve pozretie ponad ľavé plece mu prinieslo potravu, a tak to skúsilo ešte raz. Čistým šťastím, odmeňovací mechanizmus poskytol potravu znova v tomto čase. Holuba to utvrdilo v presvedčení, že pohľad ponad ľavé plece mu prináša potravu. A tak holub pokračoval a pokračoval, až sa z neho stal maniak v pozeraní sa ponad ľavé plece.

Ľudia si nemusia viesť o nič nie lepšie než holuby.

Pre ŽVV preložil D.V.

Obrázok: http://www.kinderas.com/2011/01/superstition-part-1-patterns.html

Mohlo by vás zaujímať:

Francis Bacon: Večný omyl ľudského úsudku tu

Pred pár rokmi vyhral jeden muž prvú cenu v španielskej štátnej lotérii na tiket končiaci číslom „48“. Hrdý na svoj výkon odhalil teóriu, vďaka ktorej zbohatol. „Sedem nocí sa mi snívalo o čísle sedem,“ povedal, „a sedem krát sedem je 48.“ Tí z nás, ktorí ovládajú násobilku lepšie, sa môžu pobaviť Španielovou chybou, ale všetci si vytvárame vlastný obraz sveta a ten potom používame nato, aby sme ním filtrovali a spracovávali naše vnemy, aby sme dali zmysel tomu moru dát, ktoré na nás doráža v každodennom živote. A často sa pritom dopúšťame chýb, ktoré možno nie sú tak zjavné ako tá Španielova, ale sú rovnako významné.

Že sa naša intuícia zle orientuje v situáciách, v ktorých existuje neistota, bolo známe už v tridsiatych rokoch, keď vedci zistili, že ľudia nie sú schopní ani vytvoriť postupnosť čísel, ktorá je z matematického hľadiska náhodná, ani spoľahlivo rozoznať, či predložená postupnosť náhodná je. Behom niekoľko posledných desaťročí vznikol celý nový vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom toho, ako ľudia usudzujú a ako sa rozhodujú, keď sa vysporiadávajú s nedokonalými alebo neúplnými informáciami. Výskum v tomto odbore ukázal, že keď je v hre náhoda, ľudský úsudok je často celkom nespoľahlivý. Tieto závery sa opierajú ako o radu výsledkov z matematiky a tradičných vied, tak o kognitívnu psychológiu, behavioristickú ekonómiu a modernú neurológiu. A napriek tomu, že boli posvecené nobelovou cenou (za ekonómiu), ich dôsledky neprenikli z akademických kruhov medzi obyčajných smrteľníkov.

Čítať ďalej

Ľudský rozum, akonáhle si osvojí stanovisko (či už ako všeobecne prijímaný názor alebo ako názor preň prijateľný) siaha po čomkoľvek, aby ho podporil a súhlasil s ním. A hoci by aj bol nájdený väčší počet a väčšia váha protirečiacich skutočností, tieto si napriek tomu nevšíma a opovrhuje nimi, alebo inak ich na základe nejakého rozdielu odsúva preč a zavrhuje preto, aby pre túto veľkú a zhubnú predpojatosť zostala autorita jeho pôvodných záverov nedotknutá.

A preto to bola dobrá odpoveď vyslovená tým, komu vo svätyni ukázali visieť obrázok tých, ktorí zložili rádový sľub keď unikali z potápajúceho sa korábu, na otázku, či konečne priznáva silu bohov: „Áno,“ a ešte raz sa opýal: „Ale kde sú namaľovaní tí, čo sa po zložení sľubu utopili?“

A takáto je cesta všetkých povier, či už v astrológii, vykladaní snov, veštbách, božských súdoch, a im podobných, v ktorých ľudia, majúc potešenie v takejto márnivosti, vyzdvihujú udalosti keď sú splnené, ale keď zlyhajú, hoci sa to stáva omnoho častejšie, nevšímajú a vypúšťajú ich zo svojej mysle. (…) Beztak, nezávisle od tohto potešenia a márnivosti, ktoré som opísal, je to typický a večný omyl ľudského úsudku byť viac dojatý a nadšený potvrdeniami ako vyvracaním; hoci by po správnosti mal k obom pristupovať rovnako nestranne a ochotne.

Francis Bacon: First Book of Aphorisms http://www.fordham.edu/halsall/mod/bacon-aphor.html

Obrázok: http://healing.about.com/od/tarot/ss/tarot-tutorial-for-beginners.htm

Pre ŽVV preložil D.V.

%d bloggers like this: