Pred pár rokmi vyhral jeden muž prvú cenu v španielskej štátnej lotérii na tiket končiaci číslom „48“. Hrdý na svoj výkon odhalil teóriu, vďaka ktorej zbohatol. „Sedem nocí sa mi snívalo o čísle sedem,“ povedal, „a sedem krát sedem je 48.“ Tí z nás, ktorí ovládajú násobilku lepšie, sa môžu pobaviť Španielovou chybou, ale všetci si vytvárame vlastný obraz sveta a ten potom používame nato, aby sme ním filtrovali a spracovávali naše vnemy, aby sme dali zmysel tomu moru dát, ktoré na nás doráža v každodennom živote. A často sa pritom dopúšťame chýb, ktoré možno nie sú tak zjavné ako tá Španielova, ale sú rovnako významné.

Že sa naša intuícia zle orientuje v situáciách, v ktorých existuje neistota, bolo známe už v tridsiatych rokoch, keď vedci zistili, že ľudia nie sú schopní ani vytvoriť postupnosť čísel, ktorá je z matematického hľadiska náhodná, ani spoľahlivo rozoznať, či predložená postupnosť náhodná je. Behom niekoľko posledných desaťročí vznikol celý nový vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom toho, ako ľudia usudzujú a ako sa rozhodujú, keď sa vysporiadávajú s nedokonalými alebo neúplnými informáciami. Výskum v tomto odbore ukázal, že keď je v hre náhoda, ľudský úsudok je často celkom nespoľahlivý. Tieto závery sa opierajú ako o radu výsledkov z matematiky a tradičných vied, tak o kognitívnu psychológiu, behavioristickú ekonómiu a modernú neurológiu. A napriek tomu, že boli posvecené nobelovou cenou (za ekonómiu), ich dôsledky neprenikli z akademických kruhov medzi obyčajných smrteľníkov.

Čítať ďalej

Reklamy