Tag Archive: Psychológia


Robert Cialdini, uznávaný psychológ a autor knihy „Influence: The Power of Persuasion“ – „Vplyv: Sila presviedčania“ (možno najlepšia kniha napísaná na túto tému) identifikoval šesť základných pravidiel, ktoré používajú politici, predajcovia a šarlatáni, aby iných presvedčili. Všetky sú šikovne použite v knihe Rhondy Byrneovej…

Článok bol premiestnený na stránky magazínu In Vivo.

Mohlo by vás zaujať:

Veda a hľadanie šťastia (II. Bohatstvo, zvykanie si a jednoduché východiská)  TU!

Reklamy

Chcete zlepšiť dôležitý aspekt vášho života? Povedzme vašu váhu, nájsť si perfektného partnera, získať prácu svojich snov, alebo byť jednoducho šťastnejším? Vyskúšajte toto jednoduché cvičenie:

Zavrite oči a predstavte si svoje nové ja. Pomyslite, ako dobre by ste vyzerali v tých tesných džínsoch, randiac s Bradom Pittom alebo Angelinou Jolie, sediac v luxusnom koženom kresle , alebo na vrchole rebríčka funkcií vo vašej firme, alebo chlipkajúc piña coladu, kým vám jemné vlny Karibiku jemne omývajú chodidlá.

Dobrá správa je, že tento typ cvičenia odporúča industria svojpomoci („self-help“) už roky. Zlá správa je, že veľké množstvo výskumov dnes ukazuje, že takéto cvičenia sú prinajlepšom neefektívne a prinajhoršom škodlivé. Čítať ďalej

Pred pár rokmi vyhral jeden muž prvú cenu v španielskej štátnej lotérii na tiket končiaci číslom „48“. Hrdý na svoj výkon odhalil teóriu, vďaka ktorej zbohatol. „Sedem nocí sa mi snívalo o čísle sedem,“ povedal, „a sedem krát sedem je 48.“ Tí z nás, ktorí ovládajú násobilku lepšie, sa môžu pobaviť Španielovou chybou, ale všetci si vytvárame vlastný obraz sveta a ten potom používame nato, aby sme ním filtrovali a spracovávali naše vnemy, aby sme dali zmysel tomu moru dát, ktoré na nás doráža v každodennom živote. A často sa pritom dopúšťame chýb, ktoré možno nie sú tak zjavné ako tá Španielova, ale sú rovnako významné.

Že sa naša intuícia zle orientuje v situáciách, v ktorých existuje neistota, bolo známe už v tridsiatych rokoch, keď vedci zistili, že ľudia nie sú schopní ani vytvoriť postupnosť čísel, ktorá je z matematického hľadiska náhodná, ani spoľahlivo rozoznať, či predložená postupnosť náhodná je. Behom niekoľko posledných desaťročí vznikol celý nový vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom toho, ako ľudia usudzujú a ako sa rozhodujú, keď sa vysporiadávajú s nedokonalými alebo neúplnými informáciami. Výskum v tomto odbore ukázal, že keď je v hre náhoda, ľudský úsudok je často celkom nespoľahlivý. Tieto závery sa opierajú ako o radu výsledkov z matematiky a tradičných vied, tak o kognitívnu psychológiu, behavioristickú ekonómiu a modernú neurológiu. A napriek tomu, že boli posvecené nobelovou cenou (za ekonómiu), ich dôsledky neprenikli z akademických kruhov medzi obyčajných smrteľníkov.

Čítať ďalej

Milovníci jazyka vedia, že existuje slovo pre akýkoľvek typ strachu. Bojíte sa vína? Potom máte oenofóbiu. Ste celý roztrasený pri cestovaní vlakom? Potom trpíte siderodromofóbiou. Mať obavy zo svojej svokry je znakom penterofóbie, a keď vás sužuje strach z nebezpečenstva, že sa vám arašidové maslo prilepí ku podnebiu vašich úst, znamená to arachibutyrofóbiu. A potom tu ešte je postihnutie Franklina Delana Roosvelta, strach zo seba samého, fobofóbia.

Ale presne tak ako nemať slovo pre nejakú emóciu neznamená, že taká emócia neexistuje, mať slovo pre nejakú emóciu ešte neznamená, že taká aj existuje. Pozorovatelia jazyka, verbivory a tí, čo rozprávajú predlhé slová, milujú výzvy. Ich predstavou príjemne stráveného času je hľadanie najkratšieho slova, ktoré obsahuje všetky samohlásky v abecednom poradí alebo napísať román bez jediného písmena e. Ešte ďalším pôžitkom lexikológov je hľadanie názvov hypotetických strachov. V tom tkvie pôvod všetkých týchto nepravdepodobných fóbií. Skutoční ľudia sa nechvejú pri akomkoľvek ľubozvučnom náznaku gréckeho alebo latinského koreňa slova. Strach a fóbie spadajú do krátkej a univerzálnej listiny.

Hady a pavúky sú vždy hrôzostrašné. Sú to najbežnejšie objekty strachu a odporu v štúdiách fóbií u vysokoškolských študentov, a boli nimi dlho v našej evolučnej minulosti. Čítať ďalej

Ľudský rozum, akonáhle si osvojí stanovisko (či už ako všeobecne prijímaný názor alebo ako názor preň prijateľný) siaha po čomkoľvek, aby ho podporil a súhlasil s ním. A hoci by aj bol nájdený väčší počet a väčšia váha protirečiacich skutočností, tieto si napriek tomu nevšíma a opovrhuje nimi, alebo inak ich na základe nejakého rozdielu odsúva preč a zavrhuje preto, aby pre túto veľkú a zhubnú predpojatosť zostala autorita jeho pôvodných záverov nedotknutá.

A preto to bola dobrá odpoveď vyslovená tým, komu vo svätyni ukázali visieť obrázok tých, ktorí zložili rádový sľub keď unikali z potápajúceho sa korábu, na otázku, či konečne priznáva silu bohov: „Áno,“ a ešte raz sa opýal: „Ale kde sú namaľovaní tí, čo sa po zložení sľubu utopili?“

A takáto je cesta všetkých povier, či už v astrológii, vykladaní snov, veštbách, božských súdoch, a im podobných, v ktorých ľudia, majúc potešenie v takejto márnivosti, vyzdvihujú udalosti keď sú splnené, ale keď zlyhajú, hoci sa to stáva omnoho častejšie, nevšímajú a vypúšťajú ich zo svojej mysle. (…) Beztak, nezávisle od tohto potešenia a márnivosti, ktoré som opísal, je to typický a večný omyl ľudského úsudku byť viac dojatý a nadšený potvrdeniami ako vyvracaním; hoci by po správnosti mal k obom pristupovať rovnako nestranne a ochotne.

Francis Bacon: First Book of Aphorisms http://www.fordham.edu/halsall/mod/bacon-aphor.html

Obrázok: http://healing.about.com/od/tarot/ss/tarot-tutorial-for-beginners.htm

Pre ŽVV preložil D.V.

Pre tých z nás, ktorí sme v biznise vyvracania nezmyslov a vysvetľovania nevysvetliteľného, toto je to, čomu hovorím Ťažká Otázka: Prečo múdri ľudia veria zvláštnym veciam? Moja Jednoduchá Odpoveď sa bude zo začiatku zdať trochu paradoxná: Múdri ľudia veria zvláštnym veciam preto, že sú šikovní v obraňovaní presvedčení, ku ktorým prišli z nemúdrych dôvodov.

Príspevok bol presunutý.

%d bloggers like this: