Tag Archive: Veda


V tejto prednáške z roku 2006 Steven Weinberg, známy americký fyzik, ktorý dostal v roku 1979 Nobelovu cenu za model zjednocujúci slabé a elektromagnetické interakcie a predpoveď existencie neutrálnych prúdov, rozpráva o konflikte medzi vedou a náboženstvom.

Preložil: Fanofgenetics

Príspevok sa pôvodne objavil na jeho osobnom blogu Mae Plaga TU!

Mohlo by vás zaujať:

Bertrand Russel: O viere TU!

Richard Feynman: Nedesí ma to (pochybnosti a neistota) TU!

Carl Sagan: To najlepšie, čo máme (o srdci a povahe vedy) TU!

Je veda len inou formou viery? Sú vedci len veriaci vo svoj materializmus a akú hodnotu má vedecké poznanie? Na to sa snaží odpovedať toto video.

Od priateľov na http://www.pouzimerozum.sk, šírte ďalej 🙂

Šesť ďalších priestorových dimenzií

Aj keď vylepšené technológie umožňujú široké možnosti pozorovaní, nemusíme nevyhnutne zavrhnúť teórie, ktoré robili úspešné predpovede pre veľkostné škály a energie alebo rýchlosti a hustoty, ktoré boli v minulosti dostupné. Vedecké teórie v skutočnosti rastú a expandujú aby absorbovali pribúdanie poznatkov, pričom si zachovávajú spoľahlivé prvky dávnejších myšlienok. Čítať ďalej

Predložím vám tvrdenie, ktoré som načrtol včera. Fakt je, že výskum kmeňových buniek, ako si je iste veľa ľudí v tejto miestnosti vedomých, je jeden z najsľubnejších odvetví v biológii s potenciálom vytvárať liečebné metódy. A nieje podporovaný na štátnej úrovni pre dôvody, ktoré sú náboženské, hlavne preto, že máme predstavu založenú na skôr neurčitej znalosti teológie, že v každom  oplodnenom vajíčku je duša. A nemôžete uprednostniť záujem jednej duše pred druhou dokonca aj keď jedna je v petriho miske a druhá v mužovi s Parkinsonovou chorobou. Čítať ďalej

Človek, ktorý bol spočiatku zmätený zo slávy, ktorú naňho naložil svet a ktorý následne začal nenávidieť lesk publicity. Albert Einstein, teoretický fyzik, nositeľ Nobelovej ceny.

Článok nájdete na stránkach magazínu In Vivo

Mohlo by vás zaujať:

Albert Einstein: Kozmické náboženské cítenie tu!

Úvod:

“Chemické prvky vesmíru vznikajú v ohnivom vnútri hustých hviezd, ktoré končia svoje životy obrovskými explóziami a obohacujú tým svoje galaxie chemickým arzenálom života, ako ho poznáme. Výsledok? Štyri najbežnejšie chemicky aktívne prvky vo vesmíre – vodík, kyslík, uhlík a dusík – sú tiež štyrmi najbežnejšími prvkami života na Zemi. Nielen, že my sme vo vesmíre. Vesmír je v nás.”

Neil deGrasse Tyson

99 percent hmoty ľudského tela sa skladá zo 6 prvkov: tieto štyri spomenuté + vápnik a fosfor.
Wikipedia


PREPIS:

Pred troma rokmi sme v lete mali prenajatý karavan a parkovali veľmi ďaleko od mesta. V noci bola vonku obyčajne čiernočierna tma. Sľúbil som, že nebudem fajčiť vo vnútri a tak som okolo jednej vyšiel von zapáliť si. Po pár minútach státia v tme som si uvedomil, že ruku si vidím dosť zreteľne a napadlo ma, že predošlé noci to tak nebolo. Pozerám teda hore, aby som uvidel svietiť Mesiac v splne. Ale Mesiac tam vôbec nebol.

Čítať ďalej

Slová (5.)

Veda poráža alternatívne pohľady na svet v tom, že si uvedomuje svoju neistotu, vie zistiť jej rozmery a optimisticky pracovať na jej zredukovaní.  – Richard Dawkins, evolučný biológ

Uvidím to, keď v to uverím. – Thane Pittman, psychológ

Bez viery, že sa tento svet, tak ako sa javí nášmu poznaniu, riadi zákonmi rozumovej povahy, bez viery, že tento svet možno rozumom pochopiť, bez tejto viery si ani neviem predstaviť nijakého skutočného vedca… – Albert Einstein, teoretický fyzik

Naše poznanie je nedokonalé, a preto na prírodu radi kladieme nemiestne požiadavky a v pohodlných predstavách redukujeme jej bohatstvo. – Stephen J. Gould, evolučný biológ a paleontológ

 

Obrázok: http://harlesdentown.blogspot.com/2010_09_01_archive.html

Mám priateľa, ktorý je umelec. Niekedy má názory, s ktorými veľmi nesúhlasím. Pozdvihne kvet a povie: „Pozri, aký je nádherný.“ A ja súhlasím. A on povie: „Pozri, ja ako umelec môžem vidieť aký nádherný je, ale ty ako vedec všetky veci rozložíš na ich jednotlivé súčasti, takže sa stávajú nudnými.“ Ale ja si myslím, že je trochu pochabý.

Po prvé, krása, ktorú vidí on, je dostupná ostatným ľuďom a mne tiež. Verím, že – ak aj nie úplne tak fajnovo a  poeticky ako on – krásu kvetu dokážem oceniť. A zároveň vo kvete vidím oveľa viac ako on. Dokážem si predstaviť bunky, ich komplikované deje, ktoré taktiež majú krásu. Krása nie je iba v jednej dimenzii, na jednom centimetri, ale aj v menších dimenziách. Vnútorná štruktúra a taktiež procesy. Skutočnosť, že farby a kvet sa vyvinuli, aby lákali hmyz, aby ich opelil, je zaujímavá. Znamená to, že hmyz vidí ich farby.

Vzbudzuje to otázku: Nachádza sa tento estetický zmysel aj u nižších foriem? Prečo je estetický? Rôzne druhy zaujímavých otázok. Takže veda, resp. vedomosti iba napomáhajú pocitu nadšenia, záhadnosti a úžasu z kvetu. Iba napomáhajú.

 

Pre ŽVV preložil D.V.

Obrázok: http://kayleor.deviantart.com/art/The-Flower-26452957?q=boost%3Apopular%20in%3Aphotography%2Fnature%20flower&qo=7

Mohlo by vás zaujať:

Matematický kľúč ku kráse: Fibonacci a zlatý rez tu

Richard Feynman: Nedesí ma to (pochybnosti a neistota) tu

 

Navyše, poznatky a skúmanie pomáhajú povzbudzovať úžas – neničia ho. Akékoľvek sú naše chute, vo všeobecnosti vieme vychutnať také veci ako hudba, umenie alebo víno viac, keď im aspoň trochu rozumieme. Čítame o našich obľúbených spevákoch alebo umelcoch pretože cítime, že môžeme ich tvorbu viac oceniť, keď spoznáme ako myslia a čo vkladajú do svojej práce. Závratné potešenie a zvedavosť, ktoré pramenia v údive nad krásou tohto vesmíru sú obohatené, nie ochudobnené zákonmi a faktami, ktoré nám veda ponúka na prehĺbenie nášho porozumenia. Nápodobne, psychologické triky v pozadí mnohých zdanlivo paranormálnych udalostí sú v skutočnosti viac fascinujúce než vysvetlenia „z iného sveta“ presne preto, že sú z tohto sveta a prezrádzajú nám čosi o tom, aké sme bohaté a komplexné a záhadné bytosti, že sa necháme presvedčiť takýmito klamami a podvodmi, alebo že sa ich v prvom rade chceme dopúšťať. Ak čítate túto knihu, zaujímajú vás schopnosti ľudskej mysle. Nič tak neochudobňuje či neuráža tieto schopnosti než nástojenie, že sú nadprirodzené. Lacné odpovede sú pre tých, ktorí lacno premýšľajú.

Čítať ďalej

Keď ma prijali na vysokú školu a sadol som do popísaných drevených lavíc, po pár mesiacoch som so zdesením zistil, že patrím medzi podpriemerných. Na vysokú školu som sa dostal z „klasickej strednej“ a reakcie iných spolužiakov ma privádzali do hlbokej depresie. Po nociach som doháňal zameškané, nič nepomáhalo. Zdalo sa mi, že moje reakcie boli povrchné a iní sa javili ako bezodná studnica dobrých nápadov. Kým sa mi do rúk nedostala útla kniha. Na jej obálke sa usmieval a bubnoval nejaký chlapík. Richard Feynman.

Článok nájdete na stránkach In Vivo magazínu TU.

Mohlo by Vás zaujať: Richard Feynman: Nedesí ma to (o pochybnostiach, neistote a ich vplyve na svetonázor človeka) https://zivotvesmir.wordpress.com/2010/11/08/235/

%d bloggers like this: