Pohľad anesteziológa na mimotelový zážitok a zážitok blízky smrti

Príbeh Pam Reynoldsovej sa považuje za najpresvedčivejší príbeh zážitku blízkeho smrti (NDE – „near death experience“) a tým pádom dobrý dôkaz posmrtného života. Keď sa prebudila po komplikovanej operácii mozgu a znovu získala schopnosť rozprávať, vyrozprávala pozoruhodný príbeh o udalostiach, ktoré sa odohrali, kým ležala v očividnom bezvedomí a pod celkovou anestéziou na operačnom stole. Vraj sledovala neurochirurga pri práci, dokázala vidieť a opísať pneumatickú pílku, ktorou jej otvorili lebku, pamätá si, čo rozprával kardiochirurg o jej srdcových cievach. Dokonca vraj prešla cez čierny vír a stretla svojich nebohých príbuzných, ktorí jej pomohli vrátiť sa späť do tela.

Je to fantastický príbeh. A nádejný dôkaz posmrtného života.

Článok bol premiestnený na stránky magazínu In Vivo. 

Xenofanes, Rupert Brooke: Na svoj obraz (kompozit)

Etiopci majú svojich bohov čiernych  a s tupými nosmi. Trákovia hovoria, že tí ich majú modré oči a červené vlasy… Áno, keby voly a kone alebo levy mali ruky, a mohli nimi maľovať a vytvárať umenie ako ľudia, kone by namaľovali svoje božstvá ako kone a voly ako voly….

– Xenofanes

Rupert Brooke: Nebo

RYBA (muchami prepchatá uprostred júna,
povaľujúca sa v rozvarenom vodnom poludní)
ponára sa do hlbín múdrosti,
do všetkých tajomstiev rybej nádeje i strachu.

Ryby hovoria, máme svoj Prúd aj Rybník;
ale je tiež niečo za Tým, kto vie?
Tento život nemôže byť Všetkým, reptá,
nepríjemná predstava, ak je tomu tak!