Brian Greene: “Fliačky kozmu”, kópie Zeme a dvojníci nás samotných

Brian Greene

Teoretický fyzik Brian Greene rozvádza hypotézu, zastávanú viacerými kozmológmi, že Veľký tresk dal vzniknúť nielen nekonečnému priestoru, ale taktiež nekonečnému množstvu hmoty. Podľa tejto predstavy nám viditeľný vesmír, ohraničený kozmickým horizontom, predstavuje len akýsi jeden „fliačik“ nekonečného množstva hmoty. Za hranicou nášho kozmického horizontu sa tak nachádza nekonečné množstvo ďalších vesmírnych fliačkov, ktoré sú od nás kvôli ohraničeniam rýchlosti, akou dokáže putovať hmota, dokonale izolované.

Pri interpretovaní dopadov tohto tvrdenia musím priznať svoju predpojatosť. Som presvedčený, že fyzikálny systém je úplne definovaný usporiadaním častíc, z ktorých sa skladá. Povedzte mi, ako sú usporiadané častice tvoriace Slnko, galaxiu a všetko ostatné usporiadané, a dokonale vyjadríte realitu. Tento redukcionistický pohľad je medzi fyzikmi bežný, ale niektorí ľudia uvažujú inak.

Cestovanie štvrtou dimenziou

Červia diera

Je možné cestovanie v čase? Môžeme skutočne využiť prírodné zákony nato, aby sme sa stali pánmi času? Tento druh prepravovania bol dlhú dobu považovaný za vedecké kacírstvo. Ale predstavme si, že by sme skutočne mali možnosť nahliadnuť do útrob minulosti. Mohli by sme navštíviť obľúbenú osobnosť, napríklad Galilea, v dobe, keď prvý krát otočil svoj ďalekohľad ku hviezdam. Dokonca by sme sa mohli pozrieť do budúcnosti, ako všetko postupne zanikne, jednoducho vedieť, čo sa stane.

Článok bol premiestnený na stránky magazínu In Vivo.

 

Mohlo by vás zaujať:

Holografický vesmír TU!

Je vesmír mtematický objekt? TU!

Michio Kaku: Multiverzá a nová kopernikovská revolúcia

Vo vesmíre máme satelit WMAP, ktorý nás prinútil prepísať všetky učebnice kozmológie. My fyzici sme si mysleli, že vieme všetko, že vesmír pozostáva z atómov. Stará predstava bola, že vesmír je čosi ako mydlová bublina, toto bola predstava, ktorú nám zanechal Albert Einstein. A táto mydlová bublina sa pomaly rozpína, a rozpínanie sa spomaľuje. My sme ako muchy prilepené na mucholapku, nemôžeme uniknúť z našej mydlovej bubliny. Toto je zastaraná predstava.

Lawrence Krauss: „Nič“už viac nie je ničím… a tmavá hmota

Tak. Znie to nezmyselne. Prečo by malo „nič“ niečo vážiť? Odpoveďou je, že „nič“ už viac nie je ničím. Kvôli zákonom kvantovej mechaniky a špeciálnej relativity je vo fyzike na úrovni extrémne malých rozmerov nič v skutočnosti vriacim bublajúcim kotlom náhle vznikajúcich a zanikajúcich virtuálnych častíc, a to v takom krátkom časovom horizonte, že ich nie je vidieť.

To však znie ako filozofia, ako rátanie počtu anjelov na špendlíkovej hlavičke, alebo náboženstvo, alebo niečo zbytočné. (…) Pointou je, že virtuálne častice nevieme priamo zmerať, ale vieme merať ich vplyv nepriamo. A v skutku, sú zodpovedné za najlepšie predpovede vo fyzike.