Sam Harris: Veda je schopná odpovedať na otázky morálky

Celú prednášku aj so slovenskými titulkami je možné si pozrieť na adrese:

http://www.ted.com/talks/lang/eng/sam_harris_science_can_show_what_s_right.html

 PREKLAD :

     Dobre, zamyslime sa nad tým, ako hovoríme o jedle. Nikdy by som sa nepokúšal presviedčať Vás, že existuje iba jedno zdravé jedlo. Je nepochybne cela škála surovín, ktoré sú zložkami zdravej stravy. Ale predsa len existuje jasný rozdiel medzi jedlom a jedom. Skutočnosť, že je veľa správnych odpovedí na otázku: „Čo je jedlo?“, nás nenúti povedať, že neexistujú pravdy, ktoré by boli známe, o ľudskej výžive. Mnohí ľudia sa obávajú, že všeobecná morálka by si vyžadovala morálne pravidlá, ktoré by nepripustili žiadne výnimky.

Lisa Randallová: Cestovanie ďalšími dimenziami, duchovia a vedecké prevraty

Šesť ďalších priestorových dimenzií

Aj keď vylepšené technológie umožňujú široké možnosti pozorovaní, nemusíme nevyhnutne zavrhnúť teórie, ktoré robili úspešné predpovede pre veľkostné škály a energie alebo rýchlosti a hustoty, ktoré boli v minulosti dostupné. Vedecké teórie v skutočnosti rastú a expandujú aby absorbovali pribúdanie poznatkov, pričom si zachovávajú spoľahlivé prvky dávnejších myšlienok.

Einstein: Láskavý, vtipný i chladne odmietavý

Človek, ktorý bol spočiatku zmätený zo slávy, ktorú naňho naložil svet a ktorý následne začal nenávidieť lesk publicity. Albert Einstein, teoretický fyzik, nositeľ Nobelovej ceny.

Článok nájdete na stránkach magazínu In Vivo. 

Mohlo by vás zaujať:

Albert Einstein: Kozmické náboženské cítenie tu!

Ako sa vyrovnať s vlastnou podpriemernosťou podľa Richarda Feynmana

Keď ma prijali na vysokú školu a sadol som do popísaných drevených lavíc, po pár mesiacoch som so zdesením zistil, že patrím medzi podpriemerných. Na vysokú školu som sa dostal z „klasickej strednej“ a reakcie iných spolužiakov ma privádzali do hlbokej depresie. Po nociach som doháňal zameškané, nič nepomáhalo. Zdalo sa mi, že moje reakcie boli povrchné a iní sa javili ako bezodná studnica dobrých nápadov. Kým sa mi do rúk nedostala útla kniha. Na jej obálke sa usmieval a bubnoval nejaký chlapík. Richard Feynman.

Článok nájdete na stránkach In Vivo magazínu TU.

Mohlo by Vás zaujať: Richard Feynman: Nedesí ma to (o pochybnostiach, neistote a ich vplyve na svetonázor človeka) https://zivotvesmir.wordpress.com/2010/11/08/235/

Symfónie vedy (slovenské titulky) a P.F. 2011

Kalendárny rok 2010 ukončíme trochu netradične a svojím spôsobom aj tak trochu slávnostne – hneď trojicou videí. Veríme, že zaujmú, nakoľko ich obsah názorne a hlavne pútavo ilustruje, o čo sa v rámci projektu ŽVV snažíme.

Taktiež sa Vám chceme poďakovať za Vašu vernosť v prvých mesiacoch existencie projektu ŽVV, a dúfame, že si ju udržíme aj v ďalšom roku.

A v neposlednom rade by sme Vám chceli do nového roku 2011 zapriať všetko dobré a veľa nových obohacujúcich skúseností a poznatkov.

ŽVV

poznámka: pre spustenie slovenských titulkov klikne na ikonu v tvare „cc“ v pravej časti spodnej lišty videa

Čo je živé a čo neživé?

http://plus.joj.sk/plus-tv-archiv/lampa/08-01-2009/1838344.html

Diskusia na tému „Čo je živé a čo neživé?“.  Hosťami relácie sú slovenskí vedci Jozef Nosek – biochemik, Vladimír Černý – fyzik, Martin Mojžiš- fyzik a Ľubomír Tomáška – biológ.

Obrázok: http://scienceblogs.com/bioephemera/itohsmiles.jpg

Pre ŽVV pripravil M.F.

Albert Einstein: Kozmické náboženské cítenie

Židovské sväté písmo nádherne ilustuje vývoj od náboženstva strachu ku náboženstvu morálky, ktorý pokračuje v Novom Zákone. Náboženstvá všetkých civilizovaných ľudí, predovšetkým tých z Orientu, sú primárne náboženstvami morálky. Vývoj od náboženstva strachu ku náboženstvu morálky je veľkým krokom v živote národa. Že sú primitívne náboženstvá založené jedine na strachu a náboženstvá civilizovaných ľudí iba na morálke je predsudok, voči ktorému sa musíme mať napozore. Pravda je, že všetky sú prechodnými typmi s tým rozdielom, že na vyššej spoločenskej úrovni prevláda náboženstvo morálky.

Všetky tieto typy majú spoločný antropomorfný charakter ich koncepcie Boha. Túto hranicu naozaj prekročí iba chápanie jedincov, ktorí dostali do vienka výnimočné vlastnosti, a mimoriadne veľkodušné spoločenstvá. Ale existuje tretí stupeň náboženského zážitku, ktorý patrí im všetkým, hoci ho málokedy nachádzame v čistej podobe.

Lawrence Krauss: „Nič“už viac nie je ničím… a tmavá hmota

Tak. Znie to nezmyselne. Prečo by malo „nič“ niečo vážiť? Odpoveďou je, že „nič“ už viac nie je ničím. Kvôli zákonom kvantovej mechaniky a špeciálnej relativity je vo fyzike na úrovni extrémne malých rozmerov nič v skutočnosti vriacim bublajúcim kotlom náhle vznikajúcich a zanikajúcich virtuálnych častíc, a to v takom krátkom časovom horizonte, že ich nie je vidieť.

To však znie ako filozofia, ako rátanie počtu anjelov na špendlíkovej hlavičke, alebo náboženstvo, alebo niečo zbytočné. (…) Pointou je, že virtuálne častice nevieme priamo zmerať, ale vieme merať ich vplyv nepriamo. A v skutku, sú zodpovedné za najlepšie predpovede vo fyzike.

Charles Darwin: Cesta do vzdialených krajín

Záverom by som chcel povedať, že podľa môjho názoru nemôže byť pre mladého prírodovedca nič lepšie ako cesta do vzdialených krajín. Sir J. Herschel hovorí, že človek potrebuje k plnému životu aj iné veci ako len najnutnejšie potreby života. Je to práve cestovanie, ktoré tieto ostatné potreby plne ukája. Vzrušenie nad novými vecami a nádej na úspech človeka povzbudzujú k intenzívnejšej práci. A keďže množstvo samostatných, nesúvislých faktov stratí zanedlho na zaujímavosti, človeka to núti porovnávať a zovšeobecňovať. Naproti tomu sa však cestovateľ zdrží na každom mieste iba krátko: musí sa preto obyčajne uspokojiť opisom iba letmých dojmov a nemá čas na dôkladné pozorovanie. Z tohto pramení snaha – a pozoroval som to sám na sebe – neprestajne vypĺňať široké medzery v znalostiach nepresnými a povrchnými dohadmi.

Richard Feynman – Nedesí ma to (pochybnosti a neistota)

Pokiaľ očakávate, že vám veda dá všetky odpovede na úžasné otázky ako: „Čo sme?“, „Kam smerujeme?“, „Aký je zmysel vesmíru?“ atď…,  tak si myslím, že  o tieto ilúzie môžete ľahko prísť a skúsite hľadať nejaké mystické odpovede. Ako naši vedci môžu prijímať mystické odpovede, to ja neviem, lebo celá podstata je pochopiť… Ale, nechajme to tak… Nerozumiem tomu. Nech je to akokoľvek. Tak, ako to vidím ja, čo robíme, je, že objavujeme, snažíme sa zistiť o svete tak veľa, ako len dokážeme. Ľudia sa ma pýtajú: „Hľadáte konečné zákony fyziky?“. Nie nehľadám. Snažím sa len zistiť viac o svete, a ak sa to vyvinie tak, že existuje jednoduchý, konečný zákon fyziky, ktorý vysvetľuje všetko, tak budiš. Bolo by veľmi pekné odhaliť ho. Ak to dopadne tak, že to bude ako cibuľa s miliónmi vrstiev, až budeme chorí a unavení už len z pohľadu na všetky tie vrstvy, tak nech je tak. Ale akokoľvek to dopadne, je to príroda, je to tam, a ona sa nám ukáže taká aká je.