Špička batolitu týčiaca sa v Yosemitskom národnom parku ako povestná špička ľadovca z vody.
Nie všetky veľké nahromadenia taveniny sa dostanú na povrch. Prostredníctvom vulkanickej činnosti sa tak deje predovšetkým u magiem s nízkym obsahom kremíka, pretože sú viac „tekuté“. Na druhej strane, existujú obrovské objemy roztavených skál, ktoré, hoci sa dlho predierali ku povrchu, naň v podobe žeraviny nikdy nedosiahli. Zostali uväznené v podzemí, kde postupne vychladli a stuhli. To ale neznamená, že v hĺbke zostávajú úväznené navždy.
Vo svojej práci som sa zaoberala predovšetkým evolúciou buniek, ale napriek tomu som bola dlhú dobu spojovaná s Jamesem Lovelockem a jeho hypotézou Gaia. Na začiatku 70. rokov 20. storočia som sa snažila zoradiť baktérie podľa ich metabolizmu. Všimla som si, že všetky druhy baktérií produkujú plyny. Baktérie, ktorých evolučnú históriu som chcela zrekonštruovať, uvoľňovali viac než tridsať rôznych plynov – napr. Kyslík, sulfán, oxid uhličitý, dusík, amoniak. Prečo každý vedec, ktorého som sa opýtala, súhlasí s tým, že atmosférický kyslík je biologickým produktom, ale ostatné plyny našej atmosféry – dusík, metán, síra a ďalšie – nimi nie sú? „Bežte si pohovoriť s Lovelockom,“ navrhli najmenej štyria kolegovia. Lovelock veril, že plyny v atmosfére sú biologického pôvodu. Mal už v tej dobe veľmi dobrú predstavu, ktoré organizmy „vydychujú“ aké plyny. Bolo ich v atmosfére príliš, než aby sa ich prítomnosť dala vysvetliť iba chemickými a fyzikálnymi procesmi. Lovelock hlásal, že atmosféra je fyziologický, teda nielen chemický systém.
Život, vesmír a vôbec 