Pradejiny Zeme naruby – človek po boku dinosaurov a trilobitov?

Človek a dinosaury?

Základná postupnosť vo vývoji života je v skratke asi takáto: nič – možno niečo – o trochu viac ako nič – väčšie „čosi““ – trilobity – dinosaury – veľké cicavce – človek. Lenže čo ak nájdeme ľudské pozostatky spolu s pozostatkami dinosaurov alebo trilobitov, hoci by ich malo od seba deliť takmer 65 resp. 250 miliónov rokov? Odpoveď je podľa niektorých ľudí jasná: široko hlásané predstavy o vývoji života sú celkom mylné.

Článok bol premiestnený na stránky magazínu In Vivo. 

Mohlo by vás zaujať:

Podvod alebo dôkaz evolúcie? TU!

Najväčšie šabľozubce všetkých čias

Šabľozubý “tiger” (Smilodon) patrí k mnohým vymretým mačkovitým šelmám so šabľovitými zubami. Vo viacerých smeroch (napríklad vo veľkosti) predstavoval vyvrcholenie ich vývoja. Na druhej strane, šabľovité zuby nevznikli iba v čeľadi mačiek, ale aj u ďalších zvierat. Prekvapujúco, tie celkom najhrôzostrašnejšie a úplne najväčšie šabľozubé dravce sa na mačky vôbec neponášali a žili v dávnych geologických dobách.

Článok bol premiestnený na stránky magazínu In Vivo.

Mohlo by vás zaujať:

500 miliónov rokov evolúcia za 6 minút TU!

Gregory S. Paul: Dino-vtáky TU!

Erratum ku článku: Sansanosmilus sa našiel v Devínskej Novej Vsi.

Človek ako obeť (úryvok a pdf celého článku)

Smrteľné nebezpečenstvo nemusí návštevníka divočiny postretnúť len v podobe krvilačných dravcov. Postačí na to kazuár žijúci v pralesoch Austrálie a Novej Guiney.

Je to čierny nelietavý vták, o niečo nižší ako priemerný človek, ktorý je schopný uštedriť silné, kosti drviace kopance, akými sa bráni aj jeho africký náprotivok pštros. Tento prilbatý čierny zver má okrem toho na každej nohe vyše 12 cm dlhý pazúr. Hoci je zvyčajne plachý, pokiaľ sa k nemu priveľmi priblížite, a začne vás považovať za hrozbu, zaútočí a nešťastníkovi poľahky rozpára brucho.

Zoborožky – vtáci na spôsob prvotných praľudí?

Možno úplne najpozoruhodnejším pozemným vtáctvom dneška sú zoborožky. Patria medzi zoborožce, obvykle tropické stromové vtáky živiace sa ovocím alebo hmyzom. Na veľkých ohnutých zobákoch im nezriedka vyrastajú ozdoby v podobe rohov alebo  prilbovitých výrastkov. Samotné zoborožky podobne ako všetky dosiaľ zmienené vtáčie druhy však patria k veľmi neochotným letcom. Na druhej strane hopkanie, čo je pozemný spôsob pohybu väčšiny lietavých vtákov, nahradili kráčaním a behaním, a to až do rýchlosti 30 km/h. Taktiež zamenili rastlinnú potravu za rôzne malé stavovce do veľkosti zajaca, ďalej bezstavovce a príležitostne aj mrciny. Sú pomerne veľké, až meter vysoké a 6 kg ťažké.

Evolúcia stresom (úryvok a pdf celého článku)

[…] Výskumy posledných dvoch dekád poukázali, že početnosť mutácií u baktérií  stúpa, keď narazia na veľmi nehostinné prostredie. A už dávnejšie experimenty laureátky Nobelovej ceny Barbary  McClintock naznačovali, že keď bunky nedokážu efektívne odpovedať na stres zapínaním a vypínaním génov alebo úpravou existujúcich bielkovín, mobilizujú systémy, ktoré  menia ich DNA. Hoci sú tieto  názory dodnes kontroverzné, vieme, že stresové situácie ako  rapídne zmeny teploty alebo dlhodobé hladovanie môžu ovplyvňovať prácu enzýmových systémov, ktoré udržiavajú a opravujú DNA.

Trinásta komnata: Zvrhlosti zvierat

O tienistých stránkach živočíšnej ríše človek akoby nechcel vedieť. Všeobecne známe je len parazitovanie kukučiek v cudzích hniezdach, prípadne skutočnosť, že levie samce po zvrhnutí predošlého pána svorky zabijú jeho mláďatá, aby sa skôr dočkali vlastného potomstva. A to je

iba špička ľadovca. V prírode je smerodajná predovšetkým schopnosť rozmnožiť vlastné gény. Inštinkty a sklony k istým črtám správania, ktoré k tomu prispievajú, chvály hodné alebo nie, sa šíria práve z tohto dôvodu.

Fekálne záležitosti

V blízkosti jednej výskumnej stanice v severovýchodnom Peru bol v novembri 2001 po prvý raz spozorovaný nový spôsob obživy

leňochov dvojprstých.

GoldMAN – mediálny partner ŽVV

Je nám česť oznámiť Vám, že projektu „Život, vesmír a vôbec“ pribudol mediálny partner, ktorým je magazín GoldMAN! Hoci ide o predovšetkým lifestylový časopis, veda v ňom dostáva priestor v pravidelných rubrikách „Animal“, „Science“ a „Science News“ (dokopy 10-12 strán) a príležitostne aj v ďalších rubrikách.

Prínosom tejto spolupráce bude okrem napomáhania popularizácii projektu ŽVV taktiež možnosť uverejňovania vybratých úryvkov či dokonca celých článkov (v PDF podobe).  Ako ste si možno všimli, prvý z úryvkov („Živá“ plazma) už publikovaný bol.

s pozdravom

ŽVV

„Živá“ plazma

Článok nájdete na stránkach magazínu In Vivo.