Archive for marec, 2011


Nikto nemôže žiť vo svete bez toho, aby nespozoroval, že väčšina ľudí je v bohatstve tak premúdrená (akokoľvek neskúsená môže byť), že odmieta akúkoľvek radu ako osobnú urážku, kým v nešťastí nevie kam sa obrátiť, a tak prosíka a modliká o radu od kohokoľvek sa im naskytne. Žiaden plán nie je zbytočný, príliš absurdný.

 

Príspevok bol presunutý sem: http://invivomagazin.sk/baruch-spinoza-povod-a-obete-povier_410.html

Čítať ďalej

Článok nájdete na stránkach magazínu In Vivo.

Mohlo by vás zaujať:

Richard Wiseman: Veda a hľadanie šťastia (I. Mýty pop-psychológie) tu

Najzábavnejší vtip na svete?

Článok nájdete na stránkach magazínu In Vivo

Mohlo by vás zaujať:

Teoretická fyzika vs. znížená produkcia mlieka tu

Z tohto pohľadu by sa Zem nemusela zdať nejako zvláštna. Ale pre nás je odlišná. Pretože táto bodka, to je tu, to je domov, to sme my…

Slovenské titulky spustíte kliknutím na ikonu v tvare “CC” v pravej časti spodnej lišty videa.


Mačky, opice alebo ľudské bytosti môžu byť navodené aby ohli končatinu, odmietli jedlo alebo pociťovali emočné nadšenie pod vplyvom elektrických impulzov siahajúcich do hĺbky ich mozgu skrz rádiové vlny účelovo vyslané výskumníkom. – José Delgado

S nástrojom zvaným stimoceiver* nasledovala väčšina Delgadovej práce podobný vzorec. Stimuloval rôzne regióny mozgu a potom pozoroval, čo sa dialo. Veľa zo svojho výskumu opísal v knihe „Fyzická kontrola mysle: Smerom ku psychocivilizovanej spoločnosti“ (Physical Control of the Mind: Toward a Psychocivilized Society) z roku 1969. Jeden z jeho senzačnejších experimentov zahrňoval opicu zvanú Ludy. Stlačením tlačidla ju prinútil vykonať zložitý sled úkonov, ktoré zahrňovali pootočenie hlavy doprava, postavenie sa, krúženie smerom doprava, vylezenie na tyč, zlezenie, zachrčanie, zastrašovanie nižšie postavenej opice a potom pokojný návrat do skupiny opíc. Toto správanie vykonala 20 000 krát v rade.

Čítať ďalej

Neformálny študentský vedecký klub “Život, vesmír a vôbec” Vás pozýva na svoje 5. stretnutie, ktorého hlavným programom bude prednáška fyzika RNDr. Ľubomíra Valenčíka CSc. (známy je taktiež ako vedúca osobnosť klubu Hyperion; viac info o Hyperione nájdete tu http://www.hyperion.sk/klub/klub.htm) nesúca názov “Záhadné megalitické stavby a útvary na Slovensku”
KEDY: V utorok 22.3.2011, 18:00
KDE: Prírodovedecká fakulta UK, miestnosť CH1-2 (oproti hlavnému vchodu)

Tešíme sa na Vás!
ŽVV

Všetky divé zvieratá musia byť čosi ako prirodzení štatistici, hľadajúci vzorce v zdanlivej náhodnosti prírody keď zháňajú potravu alebo sa snažia vyhnúť predátorom. Môžu urobiť dva typy omylov: môžu zlyhať v spozorovaní vzorca, ktorý existuje, alebo spozorovať vzorec tam, kde žiaden nie je, a to je povera.

Pred šesťdesiatimi rokmi americký psychológ B. F. Skinner skúmal správanie holubov. Odmeňoval ich jedlom keď sa naučili chytiť do zobáka kľúč v kŕmiacom aparáte. Ale potom Skinner nastavil aparáty tak, aby holuby odmeňovali jedlom náhodne. Takže jediné, čo museli holuby urobiť, bolo čakať. Ale neurobili to. Namiesto toho väčšina z nich si vyvinula čosi, čo Skinner nazval „poverčivým správaním“.

Napríklad keď daný holub zhodou okolností pozrel ponad svoje ľavé plece a zhodou okolností práve vtedy odmeňovací mechanizmus klikol, zviera nadobudlo presvedčenie, že práve pozretie ponad ľavé plece mu prinieslo potravu, a tak to skúsilo ešte raz. Čistým šťastím, odmeňovací mechanizmus poskytol potravu znova v tomto čase. Holuba to utvrdilo v presvedčení, že pohľad ponad ľavé plece mu prináša potravu. A tak holub pokračoval a pokračoval, až sa z neho stal maniak v pozeraní sa ponad ľavé plece.

Ľudia si nemusia viesť o nič nie lepšie než holuby.

Pre ŽVV preložil D.V.

Obrázok: http://www.kinderas.com/2011/01/superstition-part-1-patterns.html

Mohlo by vás zaujímať:

Francis Bacon: Večný omyl ľudského úsudku tu

Nehodlám obhajovať všetko, čo Goldschmidt* hlásal, to naozaj nie, napríklad zásadne nesúhlasím s jeho názorom, že náhle makroevolučné zmeny vyvracajú Darwinovu teóriu. Ani Goldschmidt totiž nedbal na Huxleyho varovanie, že podstata darvinizmu – myšlienka, že evolúciu riadi prírodný výber – nevyžaduje vieru v postupné zmeny.

[]

Nie všetky teórie pretržitej zmeny sú ale protidarvinovské, už takmer pred 200 rokmi na to upozornil Huxley. Čítať ďalej

Slovenské titulky spustíte kliknutím na ikonu v tvare “CC” v pravej časti spodnej lišty videa. Ak vám ju nezobrazí v rámci stránky ŽVV, dvojklikom si video zobrazíte cez YouTube, a tam sa ikonka “CC” zobrazí.

Michael Shermer je historik vedy, autor a jedna z vedúcich osobností skepticizmu vo svete.

Preložil: A. Z.

Mohlo by vás zaujať:

Carl Sagan: Drak v mojej garáži tu

Michael Shermer: Prečo múdri ľudia veria zvláštnym veciam tu

Francis Bacon: Večný omyl ľudského úsudku tu

Slová (5.)

Veda poráža alternatívne pohľady na svet v tom, že si uvedomuje svoju neistotu, vie zistiť jej rozmery a optimisticky pracovať na jej zredukovaní.  – Richard Dawkins, evolučný biológ

Uvidím to, keď v to uverím. – Thane Pittman, psychológ

Bez viery, že sa tento svet, tak ako sa javí nášmu poznaniu, riadi zákonmi rozumovej povahy, bez viery, že tento svet možno rozumom pochopiť, bez tejto viery si ani neviem predstaviť nijakého skutočného vedca… – Albert Einstein, teoretický fyzik

Naše poznanie je nedokonalé, a preto na prírodu radi kladieme nemiestne požiadavky a v pohodlných predstavách redukujeme jej bohatstvo. – Stephen J. Gould, evolučný biológ a paleontológ

 

Obrázok: http://harlesdentown.blogspot.com/2010_09_01_archive.html