Mohlo by vás zaujať:
Pád ústredného argumentu teórie inteligentného dizajnu TU!
Testovanie evolučnej teórie TU!
Človek a dinosaury?
Základná postupnosť vo vývoji života je v skratke asi takáto: nič – možno niečo – o trochu viac ako nič – väčšie „čosi““ – trilobity – dinosaury – veľké cicavce – človek. Lenže čo ak nájdeme ľudské pozostatky spolu s pozostatkami dinosaurov alebo trilobitov, hoci by ich malo od seba deliť takmer 65 resp. 250 miliónov rokov? Odpoveď je podľa niektorých ľudí jasná: široko hlásané predstavy o vývoji života sú celkom mylné.
Článok bol premiestnený na stránky magazínu In Vivo.
Mohlo by vás zaujať:
Podvod alebo dôkaz evolúcie? TU!
V radoch kreacionistov (nábožensky motivovaných odporcov evolučnej teórie) nie je vzácnym javom naraziť na sebavedomé vyhlásenia, že postupnosť vývinu embryí, jeden zo základných učebnicových dôkazov evolúcie, je podvod, a teda embryonálny vývin neodráža žiadne aspekty evolúcie. Je tomu naozaj tak?
Článok bol presunutý na stránky magazínu In Vivo.
Mohlo by vás zaujať:
Viac o prepojení embryonálneho vývinu a evolúcie – Jack Horner: Návrat dinosaurov aj bez klonovania? TU!
Nehodlám obhajovať všetko, čo Goldschmidt* hlásal, to naozaj nie, napríklad zásadne nesúhlasím s jeho názorom, že náhle makroevolučné zmeny vyvracajú Darwinovu teóriu. Ani Goldschmidt totiž nedbal na Huxleyho varovanie, že podstata darvinizmu – myšlienka, že evolúciu riadi prírodný výber – nevyžaduje vieru v postupné zmeny.
[…]
Nie všetky teórie pretržitej zmeny sú ale protidarvinovské, už takmer pred 200 rokmi na to upozornil Huxley. Čítať ďalej
Druhá vec, ktorú ste videli v súdnom procese bola, že keď sme ja a ďalší svedok predstavili dáta z celého sekvenovania génov, obhajcovia inteligentného dizajnu doslova a do písmena nemali čo povedať. Pýtali sa nás otázky v krížovom výsluchu, druhá strana nič nespomenula ani neargumentovala proti tomu. Jednoducho to nechali tak. Tu je príklad.
[…] Výskumy posledných dvoch dekád poukázali, že početnosť mutácií u baktérií stúpa, keď narazia na veľmi nehostinné prostredie. A už dávnejšie experimenty laureátky Nobelovej ceny Barbary McClintock naznačovali, že keď bunky nedokážu efektívne odpovedať na stres zapínaním a vypínaním génov alebo úpravou existujúcich bielkovín, mobilizujú systémy, ktoré menia ich DNA. Hoci sú tieto názory dodnes kontroverzné, vieme, že stresové situácie ako rapídne zmeny teploty alebo dlhodobé hladovanie môžu ovplyvňovať prácu enzýmových systémov, ktoré udržiavajú a opravujú DNA. Čítať ďalej
http://plus.joj.sk/plus-tv-archiv/lampa/08-01-2009/1838344.html
Diskusia na tému „Čo je živé a čo neživé?“. Hosťami relácie sú slovenskí vedci Jozef Nosek – biochemik, Vladimír Černý – fyzik, Martin Mojžiš- fyzik a Ľubomír Tomáška – biológ.
Obrázok: http://scienceblogs.com/bioephemera/itohsmiles.jpg
Pre ŽVV pripravil M.F.