Tag Archive: Inšpirácia


Píše Richard Darwkins: 

Tu je zaujímavá úvaha od Stevena Granta.

Na púštnej rovine v Tanzánii, v tieni sopky Ol Donyo Lengai, stojí duna tvorená sopečným popolom. Krásne na nej je, že sa fyzicky hýbe. Je čímsi, čo sa odborne nazýva barchan, a celá sa hýbe naprieč púšťou severným smerom rýchlosťou 17 metrov za rok. Zachováva si svoj polmesiacovitý tvar a hýbe sa v smere svojich „rohov“. Čo sa deje je, že vietor na zadnej strane posúva piesok hore do mierneho svahu, a potom každé zrnko piesku dosiahne vrchol hrany, skotúľa sa dole do vnútra polmesiaca, a tak sa celá duna pohybuje.

Steven Grant zdôrazňuje, že vy aj ja sme viac na spôsob vlny než na spôsob čohosi stáleho. Čítať ďalej

Človek, ktorý bol spočiatku zmätený zo slávy, ktorú naňho naložil svet a ktorý následne začal nenávidieť lesk publicity. Albert Einstein, teoretický fyzik, nositeľ Nobelovej ceny.

Článok nájdete na stránkach magazínu In Vivo

Mohlo by vás zaujať:

Albert Einstein: Kozmické náboženské cítenie tu!

Úvod:

“Chemické prvky vesmíru vznikajú v ohnivom vnútri hustých hviezd, ktoré končia svoje životy obrovskými explóziami a obohacujú tým svoje galaxie chemickým arzenálom života, ako ho poznáme. Výsledok? Štyri najbežnejšie chemicky aktívne prvky vo vesmíre – vodík, kyslík, uhlík a dusík – sú tiež štyrmi najbežnejšími prvkami života na Zemi. Nielen, že my sme vo vesmíre. Vesmír je v nás.”

Neil deGrasse Tyson

99 percent hmoty ľudského tela sa skladá zo 6 prvkov: tieto štyri spomenuté + vápnik a fosfor.
Wikipedia


PREPIS:

Pred troma rokmi sme v lete mali prenajatý karavan a parkovali veľmi ďaleko od mesta. V noci bola vonku obyčajne čiernočierna tma. Sľúbil som, že nebudem fajčiť vo vnútri a tak som okolo jednej vyšiel von zapáliť si. Po pár minútach státia v tme som si uvedomil, že ruku si vidím dosť zreteľne a napadlo ma, že predošlé noci to tak nebolo. Pozerám teda hore, aby som uvidel svietiť Mesiac v splne. Ale Mesiac tam vôbec nebol.

Čítať ďalej

Z tohto pohľadu by sa Zem nemusela zdať nejako zvláštna. Ale pre nás je odlišná. Pretože táto bodka, to je tu, to je domov, to sme my…

Slovenské titulky spustíte kliknutím na ikonu v tvare “CC” v pravej časti spodnej lišty videa.


Keď ma prijali na vysokú školu a sadol som do popísaných drevených lavíc, po pár mesiacoch som so zdesením zistil, že patrím medzi podpriemerných. Na vysokú školu som sa dostal z „klasickej strednej“ a reakcie iných spolužiakov ma privádzali do hlbokej depresie. Po nociach som doháňal zameškané, nič nepomáhalo. Zdalo sa mi, že moje reakcie boli povrchné a iní sa javili ako bezodná studnica dobrých nápadov. Kým sa mi do rúk nedostala útla kniha. Na jej obálke sa usmieval a bubnoval nejaký chlapík. Richard Feynman.

Článok nájdete na stránkach In Vivo magazínu TU.

Mohlo by Vás zaujať: Richard Feynman: Nedesí ma to (o pochybnostiach, neistote a ich vplyve na svetonázor človeka) https://zivotvesmir.wordpress.com/2010/11/08/235/

Kalendárny rok 2010 ukončíme trochu netradične a svojím spôsobom aj tak trochu slávnostne – hneď trojicou videí. Veríme, že zaujmú, nakoľko ich obsah názorne a hlavne pútavo ilustruje, o čo sa v rámci projektu ŽVV snažíme.

Taktiež sa Vám chceme poďakovať za Vašu vernosť v prvých mesiacoch existencie projektu ŽVV, a dúfame, že si ju udržíme aj v ďalšom roku.

A v neposlednom rade by sme Vám chceli do nového roku 2011 zapriať všetko dobré a veľa nových obohacujúcich skúseností a poznatkov.

ŽVV

poznámka: pre spustenie slovenských titulkov klikne na ikonu v tvare „cc“ v pravej časti spodnej lišty videa

Záverom by som chcel povedať, že podľa môjho názoru nemôže byť pre mladého prírodovedca nič lepšie ako cesta do vzdialených krajín. Sir J. Herschel hovorí, že človek potrebuje k plnému životu aj iné veci ako len najnutnejšie potreby života. Je to práve cestovanie, ktoré tieto ostatné potreby plne ukája. Vzrušenie nad novými vecami a nádej na úspech človeka povzbudzujú k intenzívnejšej práci. A keďže množstvo samostatných, nesúvislých faktov stratí zanedlho na zaujímavosti, človeka to núti porovnávať a zovšeobecňovať. Naproti tomu sa však cestovateľ zdrží na každom mieste iba krátko: musí sa preto obyčajne uspokojiť opisom iba letmých dojmov a nemá čas na dôkladné pozorovanie. Z tohto pramení snaha – a pozoroval som to sám na sebe – neprestajne vypĺňať široké medzery v znalostiach nepresnými a povrchnými dohadmi.

Čítať ďalej

Slová (3.)

„Neobávaj sa nevedomosti, ale falošného poznania. Lepšie je nevedieť nič, ako pokladať za pravdu to, čo pravdou nie je.“ – Lev Nikolajevič Tolstoj, spisovateľ, filozof

„Veda je nielenže zlúčiteľná so spiritualitou, je ozajstným zdrojom spirituality. Keď si uvedomíme naše miesto v ohromnosti svetelných rokov a toku vekov, keď porozumieme spletitosti, kráse a subtílnosti života, potom je ten plachtiaci pocit, onen pocit povznesenia spojeného so skromnosťou, určite spirituálny.“ – Carl Sagan, astronóm a astrofyzik

„Veľkým cieľom vzdelávania nie sú vedomosti, ale činy.“ – Herbert Spencer, filozof a sociológ

„Skepticizmus je činiteľom rozumu proti organizovanej iracionalite – a preto je jedným z kľúčov ku ľudskej a spoločenskej čestnosti.“ – Stephen Jay Gould, paleontológ a evolučný biológ

Obrázok: Carl Sagan, zdroj: commons.wikimedia.org

Navyše, akokoľvek zvláštne to môže znieť, stať sa vedcom nevyžaduje obrovskú inteligenciu. Nie som dobrý v matematike, štatistike ani iných ozdobách vedy. Naučil som sa ich, keď bol na to dobrý dôvod, čo je jediný spôsob, akým sa niečo učíme. Najdôležitejšia vec, ktorú som mal v prebytku a ktorá mi umožnila stať sa vedcom, bola túžba stať sa vedcom.

Čítať ďalej

Kozmos je všetko čo je, kedy bolo, alebo kedy bude. Naše najchabejšie úvahy o vesmíre nás vzrušujú – nastáva chvenie v chrbtici, zatajenie dychu, letmý pocit vzdialenej spomienky, ako keby sme padali z veľkej výšky. Vieme, že sa blížime k najväčším záhadám.

Čítať ďalej

%d bloggers like this: